Poľsko - História

  • Letenky
  • Hotely
    Kde
    Príchod
    Odchod
  • Knihy
  • Prenájom áut
Poľsko bolo založené v roku 966, keď Mešek I. ( 930 – 992 ) knieža Polanov prijal kresťanstvo.

Za vlády Boleslava Chrabrého ( 967 – 1025 ) dosiahol Poľský štát veľký rozmach. Neskôr bol oslabený feudálnymi spormi, nájazdmi Tatárov a výbojmi nemeckých rytierov. V roku 1386 sa Jagiello ( 1351 – 1434 ) Litovské veľkoknieža oženil s Jadwigou ( 1373 – 1399 ) poľskou kráľovnou a tým založil novú jagollonskú dynastiu.

Roku 1466 si Jagelonci podrobili teutónskych rytierov, nemeckých vládcov Pruska, týmto sa Poľsku otvoril prístup k Baltskému moru.

Roku 1569 lublinskou úniou vznikol Poľsko-litovský štát. Keď rod Jagelloncov vymrel, Poľsko sa stalo ,, kráľovskou republikou", v ktorom bol kráľ volený snemom šľachticov, nazývaným tiež Sejm. V roku 1587 bol za Poľského kráľa zvolený Žigmund III Vasa ( 1566 – 1632 ). Tento panovník o päť rokov neskôr dedil švédsky trón a pokúšal sa zjednotiť prevažne rímskokatolícke Poľsko s protestantským Švédskom, čo uvrhlo obe zeme do vojny trvajúcej 35 rokov ( 1599 – 1635 ). V polovici 17. Storočia sa začal politický úpadok Poľska. Za 20 rokov vlády Jána II Kazimíra Vasy ( 1609 – 1672 ) bolo Poľsko dočasne okupované Švédskom a stratilo východ krajiny v prospech Ruska.

Na sklonku 18. Storočia bola oblasť na juhovýchode obsadená Turkami. Poľsko bolo v tomto období značne oslabená a tak bolo v rokoch 1772, 1793 a 1795 rozdelené medzi Prusko, Rakúsko a Rusko. Počas Napoleonských vojen sa Poliaci vzbúrili a pomohli Napoleonovi dobyť Varšavu, čo viedlo k vzniku Varšavského vojvodstva. Aj to sa však po roku 1813 dostalo pod Ruskú nadvládu. O dva roky neskôr cár Alexander I (1777 – 1825) ustanovil Poľské kongresové kráľovstvo v snahe získať lojalitu Poliakov, ale úmysel sa nepodaril. Opakované vzbury Poliakov v rokoch 1830, 1846, 1863 viedli ku stále tvrdším represiám zo strany Ruska.


Moderné poľské dejiny
Cez 1. svetovú vojnu bolo poľské územie napadnuté Rakúskom a Nemeckom. Po ruskej revolúcii v roku 1917 novozvolená boľševická strana uznala právo Poľska na nezávislosť a tak po skočení vojny v roku 1918 bola založená druhá Poľská republika. V roku 1926 prvý poľský prezident Jozef Pilosudsky ( 1867 – 1935 ) urobil prevrat a nastolil takzvaný sanačný režim. V roku 1939 bolo Poľsko napadnuté nacistickým Nemeckom a rozdelené medzi ZSSR a Nemecko na základe paktu Molotovov – Ribbentrop. Keď Nemecko v roku 1941 zaútočilo na ZSSR tak sa množstvo Poliakov pridalo k sovietskemu vojsku. Poľský odboj bol významný na všetkých frontoch okupovanej zeme, pokus o oslobodenie v rámci Varšavského povstania bol kruto potlačený. Vo vojne Poľsko utrpelo relatívne najväčšie škody a v dôsledku povojnových zmien hraníc stratilo celkom 11 miliónov obyvateľov.

Po vojne sa Poľsko stalo satelitom Sovietskeho Zväzu po tom, ako ústava v roku 1952 ustanovila komunistický režim. Protesty a demonštrácie proti komunistickému režimu v rokoch 1956 a v roku 1970 boli potlačené. Napriek krutým represiám a väzneniu komunisti nedokázali vymazať hlboké náboženské cítenie katolíckych Poliakov.

V roku 1978, keď bol za pápeža zvolený Poľský kardinál Karol Wojtyla, ktorý prijal meno Ján Pavol II. Jeho triumfálna cesta do Poľska v roku 1979 zdôraznila sila rímskokatolíckej cirkvi a znamenala nový impulz v boji protikomunistickej nadvláde. Počas ďalšieho roku boli lodenice v Gdaňsku ochromené sériou štrajkov, ktoré organizoval vodca v tej dobe ilegálneho odborového spolku Solidarita Lech Walesa. Vďaka týmto štrajkom urobila komunistická vláda určité ústupky, ale onedlho bol vyhlásený výnimočný stav a do čela strany a krajiny sa postavil Wojciech Jaruzelsky. Osem rokov pokračujúceho sovietskeho nátlaku ( 1981 – 1989 ) nedokázalo zastaviť postup disidentov. Ďalšia vlna štrajkov vedených už v tom čase legálnou Solidaritou začala vo februári 1988 a donútila vládu Jaruzelského k vyjednávaniu.

V júni 1989 sa v Poľsku konali prvé aspoň čiastočne slobodné voľby (komunisti mali garantovaný určitý počet miest ). Kandidáti Solidarity získali všetkých 35% v Sejme vyhradených pre opozíciu. Tadeusz Mazowiecky sa stal prvým nekomunistickým premiérom v sovietskom bloku. Reštriktívne opatrenia nutné k oživeniu ekonomiky viedli k rozkolu vnútri Solidarity a Mazowiecky bol nútený odstúpiť v strede volebnej kampane. V priamych prezidentských voľbách v roku 1990 sa stal prvým demokratickým prezidentom Lech Walesa.

Poľsko sa stalo v máji 2004 spolu so Slovenskom a ďalšími pristupujúcimi krajinami členom Európskej Únie.