• Letenky
  • Hotely
    Kde
    Príchod
    Odchod
  • Zájazdy
  • Knihy
  • Prenájom áut

Po stopách Mojžiša

Kláštor svätej Kataríny v Egypte je najstarším obývaným kláštorom na svete. Návštevu si treba naplánovať v dopoludňajších hodinách okrem piatku, nedele a ortodoxných sviatkov.

Kláštor svätej Kataríny v Egypte je najstarším obývaným kláštorom na svete. Návštevu si treba naplánovať v dopoludňajších hodinách okrem piatku, nedele a ortodoxných sviatkov.

Pretože býva niekedy zatvorený aj v určitých dňoch pôstu, je lepšie sa vopred informovať.

Vstup v dôstojnom oblečení je samozrejmosťou (v krátkych nohaviciach, minisukni, alebo s holými plecami vás dovnútra nepustia). Výlety organizujú cestovné kancelárie z letoviska pri Červenom mori priamo na Sinajskom polostrove Sharm el Sheikh, alebo z izraelského Eilatu.

Pútnici chodili na miesto horiaceho kríka už v prvých storočiach nášho letopočtu. My sme sa pohodlne odviezli púšťou egyptským klimatizovaným autobusom a potom sme už len kúsok prešli pešo. Skupiny z celého sveta sa nepretržite striedajú pri Kaplnke horiaceho kríka za hlasného výkladu sprievodcov. Jej postavenie nariadila byzantská cisárovná Helena v roku 337. Do vnútra kaplnky sa môže pozrieť len ten, kto si vybaví špeciálne povolenie a vojde bosý. Aj Mojžiš si vyzul sandále, keď kedysi vstúpil na toto posvätné miesto. Oltár bol veľmi pozoruhodne postavený ponad korene kríka, kým kvitnúcu časť vidí každý zvonku kaplnky. Opevnený kláštor dal postaviť v šiestom storočí cisár Justinián, aby tak ochránil prichádzajúcich pútnikov pred zlodejmi. Až neskôr bol kláštor zasvätený sv. Kataríne, ktorá zomrela ako mučenica. Hovorí sa, že kňazi našli jej dovtedy nezvestné telo o 5 storočí neskôr na neďalekom vrchu nesúcom dnes jej meno (Gebel Katerina). Ako pa-miatku na svoju manželku dal Justinián postaviť kostol sv Kataríny. Sú v ňom vystavené vzácne ikony na dvanástich granitových stĺpoch, ktoré predstavujú 12 mesiacov. Mozaiky zo 6. storočia sú majstrovským dielom byzantských umelcov. Dvom z našej skupiny sa po rusky prihovoril tu žijúci grécko-ortodoxný mních a pretože som bola tiež "vyvolená", zaviedol nás k mramorovej skrinke s baldachýnom s relikviami sv. Kataríny, ktorá nie je dostupná oku každého návštevníka. Na prehliadku ostatných pokladov kláštora je potrebný odporúčací list koptskeho patriarchátu so sídlom v Káhire. Kláštor vlastní asi 2000 ikon nevyčísliteľnej hodnoty. Výnimočných je 12 pochádzajúcich zo 6. a 7. storočia. Sú to voskové maľby na dreve.

Kláštorná knižnica uchováva najväčšiu zbierku náboženských písomností po Vatikáne. Najstaršie sú zo 4. stor. Niet divu, že ich mnísi neradi ukazujú ani na odporúčanie po tom, čo si v 19. stor. nemecký učenec požičal jeden z najzriedkavejších rukopisov "Codex Sinaiticus" (4. stor.) a nikdy ho nevrátil. Dostal sa do vlastníctva ruského cára a potom bol za komunistického režimu predaný Britskému múzeu. V areáli kláštora sme videli aj studňu, pri ktorej Mojžiš spoznal svoju manželku Zipporu. Oproti nej stojí mešita, ktorá pôvodne slúžila ako hospiz.

Z príjemného chládku za kláštornými múrmi sme opäť vyšli do suchej páľavy a vybavení fľašami minerálnej vody sme rezko vykročili smerom na horu Sinaj (arabsky Gebel Musa - Mojžišova hora).
Vedú na ňu dve cesty. Jedna je kratšia ale strmšia, tí čo si ju zvolia musia zdolať 3750 schodov. My sme sa vybrali trochu dlhšou ale menej náročnou cestou, po ktorej nás ustavične predbiehali beduínski chlapci s ťavami a ponúkali prevoz za 10 dolárov. Pozorný manžel jednej našej účastníčke túto dobrodružnú jazdu zaplatil, a horlivo filmoval, ako odvážne na koráb púšte nasadá. My ostatní sme ako praví pútnici postupne prekonávali výšku Mojžišovej hory, ktorá dosahuje 2285 m. Pretože kláštor sa nachádza až vo výške 1500 m, trvalo nám to s krátkymi prestávkami asi 3 hodiny. Podnikavý Beduín dobre vie, po čom prichodiaci najviac túžia. Chladený nápoj z jeho kamenného obchodíka je hodný svojej ceny. Na vrchole sme sa nevedeli vynadívať na scenériu púšte a jej vrchov. Mojžišova kaplnka pripomína Desať božích prikázaní.

V skorých ranných hodinách v nej možno stihnúť svätú omšu. Nám ju odslúžil na prírodnom oltári páter Majerník, v tomto časopise už spomínaný ako najlepší sprievodca, čo môžem len potvrdiť. V prístrešku si možno na ručne tkaných kobercoch aj pospať a vyčkať východ slnka. My sme sa pripravili na zostup a o dve hodiny sme sa už zhovárali s našim "známym" mníchom z kláštora sv. Kataríny, ktorý čakal vonku, aby mi odovzdal na pamiatku malý suvenír. Deň sa chýlil ku koncu, náš výlet tiež, a my sme už rozmýšľali o tom, ako prídeme znova - tentoraz na nočný výstup. Na ten si bude treba vziať teplé oblečenie, pretože noci bývajú chladné. V ponukách je aj prenocovanie v kláštore, dokonca - výpravy na ťavách do púšte, spojené aj s prípravou pravého beduínskeho jedla.

Jana Gregorová



Tento text bol prevzatý z časopisu Cestovateľ so súhlasom vydavateľa.


Autor/zdroj: Časopis Cestovateľ
Text bol naposledy zmenený dňa: 04.09.2002