Petrohrad (po rusky Sankt Peterburg) je najsevernejšie ležiacou svetovou metropolou, ktorá sa rozkladá na 47 ostrovoch v severozápadnej časti Ruska pri ústí rieky Neva do Fínskeho zálivu.
Rieka Neva vytekajúca z Ladožského jazera preteká mestom v celkovej dĺžke 28 km a predtým ako vyústi do mora, vytvára širokú deltu. Plocha mestského územia v delte je 606 km², s predmestiami 1440 km². V súčasnosti tu žije približne 4,5 milióna obyvateľov.
Severoruská metropola je administratívne centrum Leningradskej oblasti a Severozápadného federálneho okruhu, vedecké a kultúrne centrum, druhé najvýznamnejšie mesto po Moskve.
Petrohrad je dôležitým železničným a cestným uzlom, námorným (Baltské more) a riečnym (delta Nevy) prístavom, konečný bod Volžsko-donského prieplavu. Patrí k nemu letisko Pulkovo a od roku 1955 tu jazdí metro. Špecializuje sa na výrobu energetických zariadení, obrábacích strojov, lodí, nástrojov, rozvinuté je hutníctvo železa i farebných kovov, chemický, ľahký a polygrafický priemysel.
Podnebie v Petrohrade je extrémne, v zime zamŕzajú rieky a kanály, v polovici leta sa Petrohradčania tešia Bielym nociam.
V r. 2003 oslavoval Sankt Peterburg 300. výročie svojho založenia. Od začiatku 18. storočia mesto trpelo revolučnými akciami, hladom a vysokými stratami na životoch počas nacistickej okupácie, Stalinovou krutovládou a komunistickou érou, ktorá skončila začiatkom deväťdesiatych rokov.
26. januára 1924 II. všezväzový zjazd sovietov ZSSR schválil žiadosť Petrosovietu o premenovanie Petrohradu na Leningrad, na počesť V. I. Lenina. V referende dňa 12. júna 1991 54% obyvateľov Leningradu rozhodlo o návrate k historickému názvu mesta.
Peter Veľký sníval o veľkom meste na severe, ktoré by ochránilo Rusko pred Švédmi. S energiou jemu vlastnou a s jeho staviteľskými schopnosťami vyhliadol miesto pre vybudovanie nového mesta. Do konca jeho života (1725) žilo v Petrohrade 40 000 obyvateľov. Za jeho vlády sa začala budovať Petropalvovská pevnosť na Vasilevskom ostrove, Zimný palác a Menšikov palác, admiralita budovala ruské námorné loďstvo.
Jeho nasledovníci v ďalších storočiach postavili ešte krajšie paláce, ktoré niesli rukopis talianskych architektov, akými boli Trezzini, Rastrelli zanechal grandiózne barokové stavby, cárovná Katarína Veľká uprednostňovala neo-klasický dizajn.
Povedľa palácov vyrástli kostoly, Trezziniho zlatý poznávací znak mesta – palác St. Peter a St. Pavol, v ktorom zvykla odpočívať Romanovova dynastia. Luxusný život cárov bol však draho zaplatený chudobou nevoľníkov a roľníkov.
Krásu budov umocňujú kanály a rieky, ktoré križujú Nevsky prospekt. I keď sa po revolúcii sídlo hlavného mesta presunulo do Moskvy, Petrohrad sa považuje za jedno z najkrajších miest na svete. Taktiež je hlavným centrom klasického umenia, ktoré siaha od opery a baletu k vážnej hudbe, so svetoznámym Mariinskimdivadlom, v ktorom sa hrá repertoár od Čajkovského, Stravinského ...
V Petrohrade sa nachádza vedecké centrum Ruskej akadémie vied, vedeckovýskumné inštitúty, 43 vysokých škôl, vyše 120 múzeí a galérií – Ermitáž, Ruské múzeum, Námorné vojenské múzeum, Múzeum Ruskej akadémie umení, Múzeum histórie Petrohradu, Etnografické múzeum antropológie a etnografie Petra Veľkého; viac ako 70 divadiel a mnoho knižníc.
