APERITÍV: Absolvovanie tejto svetoznámej a výnimočnej vysokohorskej cesty by sa skutočne malo asi začať aperitívom - symbolickým prípitkom a poďakovaním sa tým, ktorí dostali nápad a mali odvahu aj vybudovať veľkolepú cestu cez hlavný hrebeň Álp, popri "najvyššom Rakúšanovi" - Veľkom zvonárovi - Grossglockneri (3798 m n. m.).
Táto cesta - aj keby ste vôbec nevystúpili z auta či autobusu - ostane navždy v spomienkach.
PREDJEDLO: Oba prístupové smery sú rovnako divukrásne, takže je úplne jedno, či opisovaný prechod Alpami absolvujete zo severu (Fusch, 805 m n. m.) na juh (Heiligenblut, 1301 m n. m.), alebo naopak. Serpentíny totiž každého vyzvŕtajú mnohokrát okolo svojej osi a na vyhliadkových miestach to s vami zopakuje krása tamojších výhľadov.
Autom sa dostanete až do výšky 2571 m n. m. na Edelweißspitze - teda ešte trochu vyššie ako na Kežmarský štít vo Vysokých Tatrách a autobusom do stále ešte úctyhodných 2503 m n. m. na Hochtor, ktorá je tiež ešte o pár metrov vyššia ako Rysy či Kriváň.
HLAVNÝ CHOD: Aj keď mamutie parkovisko pred komplexom horských stavieb Kaiser-Franz-Josefs-Höhe (2369 m n. m.) je "iba" na úrovni Priečneho sedla či Prielomu, býva zlatým klincom zastavení na Hochalpenstrasse. Dôvod je, za dobrého počasia, viac ako zreteľný - priamo oproti parkovisku, za hlbokým údolím s tečúcim ľadovcom, sa v krásnej kompozícii susedných štítov doslova predvádza sám NAJVYŠŠÍ - Grossglockner. Mnoho návštevníkov tam dlho stojí v tichom šťastí pod známou panorámou, ktorú si pri dobrej viditeľnosti môžete mnohokrát denne pozrieť aj vy - a zo svojho kresla či dokonca z postele - na kanáli rakúskej ORF v relácii Wetterpanorama.
Naživo je to však predsa len iné a tak sa spontánne meníte na fotomaniaka - fotografujete Grossglockner s ľadovcom v popredí, samotný Grossglockner, Grossglockner s vežou Swarovski, Grossglockner so svišťami a dokonca aj svište samotné - bez Grossglockneru. Lebo vysoká návštevnosť tam vytvorila početnú kolóniu V.I.P. (veľmi intenzívne prežratých) svišťov).
ŠPECIALITA: Celá trasa je akýmsi rýchlokurzom spoznávania Álp. Návštevník uvidí ich severné i južné svahy, vegetačné pásma, sneh i ľadovce, flóru i faunu, hlboké doliny i najvyššie vrchy... Dokonca aj typickú rakúsku alpskú dedinku Heiligenblut s romantickým kostolíkom a jeho vysokou bielou štíhlou vežou, ktorá býva tak často reprodukovaná v špičkových kalendároch. A z najvyššie položeného miesta Grossglockner Hochalpenstrasse - z Edelweißspitze - môžete obdivovať vyše 30(!) alpských trojtisícoviek.
CHUŤOVKA: Každé zastavenie na trase poskytuje špičkové výhľady, kvôli Grossglockneru sa však najviac obdivovateľov, a zároveň aj najdlhšie, zdržiava na Kaiser-Franz-Josefs-Höhe. Kvalitným ďalekohľadom sa dajú odtiaľ pozorovať aj inak takmer neviditeľné detaily. Farebnosť ľadovca, snehové preveje na hrebeňoch či skutočne čulý horolezecký ruch na všetkých možných výstupových trasách. Iba na samotný vrchol Grossglockneru denne - za dobrého počasia - vystúpi niekoľko desiatok horolezcov.
DRINK NA ZÁVER: Zamýšľanú návštevu Grossglockner Hochalpenstrasse odporúčam zrealizovať iba na technicky skutočne spoľahlivých autách či autobusoch. Prevýšenie i uhly stúpania, napriek veľkorysosti projektu i neoddiskutovateľnej kvalite prevedenia, sú predsa len extrémne. V opačnom prípade odporúčam použiť radšej bicykel. Nie, to nebol pokus o žart, počet cyklistov na tejto trase je obdivuhodný.
František Michlík
Tento text bol prevzatý z časopisu Cestovateľ so súhlasom vydavateľa.
