• Letenky
  • Hotely
    Kde
    Príchod
    Odchod
  • Knihy
  • Prenájom áut

Obroni Efua v Ghane (2) - Nech zije rodinny zivot

nieco o tom, ako a s kym tu byvam

Dnes je to prave mesiac, co som sem dorazila. Tak som tu s druhym reportom z Ghany. Teraz trosku o tom, ako si tu zijem.

Az do momentu, ked ma pred mesiacom vyzdvihli na letisku, som netusila, kde budem byvat. No prvy vecer dopadol senzacne. Cakalo ma asi 7 ludi. Medzi nimi aj Dita, ceska AIESEC praktikantka, ktora mi predtym pomahala s pripravou. No a kedze som sa pri vystupovani z lietadla zoznamila s mladym ceskym parom cestovatelov, tak bolo veselo. Oni o Dite poculi a mali strasnu radost, ze som ich hned na letisku s nou zoznamila.

Asi po pol hodine zoznamovania prisli prve informacie. Info c.1: byvat budem s Ditou. (Hura!) Info c.2: teraz este nemozeme ist domov. (Do kelu, co sa deje? Kde je problem?) Ked som sa pytala preco, povedali, ze z bezpecnostnych dovodov. A odmietli komentovat dalej. (Neskor som sa dozvedela, ze nie je dobry napad ist z letiska rovno tam, kde budete byvat, lebo okolo letiska sa potuluju zlodeji, ktori ak si vas vyhliadnu, tak vas budu sledovat a o par dni ste vykradnuti :(.) Tak sme sli najprv na pivo :)). Taky maly pajzel na jednej z hlavnych ulic Accry. Zariadenie take dost osumele - plastove stoly s gumenym obrusom a velke tazke drevene stolicky, ktore volakedy davno boli biele. Priniesli capovany Star (miestne najoblubenejsie pivo). A bolo v plastovom pohari! Ako som hovorila, plast je v Ghane urcite material c.1!

Vecer sme dosli domov. Byvame v „rodine“. No nie je to standardna rodina. Majitelom domu je mlady muz - Ade. A byvaju u neho jeho bratranci: Michael a dvojicky Bior a Borbi. Stvorica chalanov vo veku 26-40. No a teraz sme tu este my s Ditou a Daniel (moj nigerijsky kolega). Okrem toho tu je stale niekto na navsteve. A jeden liberijsky utecenec aj sem-tam prespava. Zozaciatku som mala dost zmatok, kto sem patri a kto nie. A to Ade ani nebol doma. Do Ghany sa vratil po svojej 3-mesacnej ceste pred 2 tyzdnami. No uz som sa trochu zorientovala. Dvojicky su AIESECari (preto ukecali Adeho, aby poskytol ubytovanie praktikantom). Su Liberijcania a studuju tu v Ghane, no ich rodina zije v USA. (Niet divu! Vsetci v dome maju nejake korene v Liberii, no vzhladom na vojnu, ktora tam bola, a politicku situaciu, co je tam teraz, nikto z nich tam nie je a aj ich najblizsi odtial usli. Ale o Liberii ocami mojej rodiny snad niekedy inokedy.) Michaelovych predkov zatial preskumanych nemam, a Ade je miesanec. Kazdy z jeho starych rodicov pochadzal z inej krajiny: Liberia, Ghana, Pobrezie Slonoviny (alebo to bola nejaka ina zapoadoafricka krajina?) a Nemecko. (Hned sa mi zdalo, ked som ho videla, ze nema ciste ciernoafricke rysy ;)) Takze domacnost je pestra. Nie iba narodnostne, ale napriklad aj nabozensky. Dvojicky, Dita a Daniel su katolici, Michael veri v Krishnu a Ade a ja bez vyznania.

Dom je velky, prizemny (ako vacsina rodinnych domov v Ghane): obrovska obyvacka, priestranna kuchyna, 5 spalni a este jedna miestnost momentalne vyuzivana ako pracovna. V mensej budove za domom byva par dalsich ludi. Zena je pomocnicou v domacnosti. A toto je tu tiez standardne - v lepsie situovanych rodinach si takto vydrziavaju niekoho pre domacnost (varenie, upratovanie, prip. pranie) a este po pripade sofera. V tomto mi to pripomina moje indicke rodiny.

Asi vam uz je jasne, ze tazko mi hovorit o tom, ako vyzera ghansky rodinny zivot. Kedze toto je skor taky zivot mladych ludi v jednom dome. A este k tomu vyrazne medzinarodny a bez obmedzeni, ktore zvacsa kladie kazdodeny rytmus rodinneho zivota. Ale paci sa mi to.


Autor/zdroj: Lucia Bartošová
Text bol naposledy zmenený dňa: 11.09.2002