Obroni Efua (4) - Trpezlivost ruze prinasa

No a co robim, ked nejem, nevarim a nespim? Pracujem a zabavam sa. Praca tu nie je jednoducha. Vsetko v Afrike ide taaaaaaaaaaak pooooomaaaaaalllyyyyyyyy. Chytali ma z toho nervy, no zacinam si zvykat. Tu sa neda za den stihnut tolko, co sa da u nas. Jedna vec je, ze vsade musite cakat. VSADE. A dllllllhooooooooo. Cakate na bus alebo po hodine to vzdate  a chytite si taxik. Pridete nacas na dohodnute stretnutie, a cakate. Na konci dna sa pozreite spat a mate pocit, ze ste ho stravili cakanim a dopravou :((.

A propos, DOPRAVA. Po Ghane (v ramci mesta a aj z jedneho mesta do druheho) jazdia minibusy, ktorym sa tu hovori „tro-tro“. Maju svoje standardne trasy, no nie su cislovane, ani nemaju ziadne ine znacenie. (Cest vynimkam, ktore pochopili, ze cedula s napisom za prednym oknom je super pomocka!) A samozrejme, ziadny cestovny poriadok. Su to sukromne vlastnene minibusy. Kazdy ma sofera a chlapca, ktoreho volame „mate“ (citat po anglicky). Ten otvara a zatvara dvere a vybera cestovne. Pridete na miesto, z ktoreho intuitivne vytusite, ze by mohlo byt zastavkou - ako ta nasa tu (no niektore su riadne oznacene a maju aj budku ako u nas :)). Cakate v hluciku ludi. Cakaaaaaaaate. Vacsina tro-tro ani nezastavi, lebo su plne. Tie zastavia len tam, kde niekto chce vystupit. A ked konecne nieco zastavi a je tam miesto aj pre vas - treba vediet, ktorym smerom je vasa destinacia. A mate dve moznosti. Bud pocuvat, co vykrikuje mate cez otvone okno, z ktoreho visi, alebo sledovat jeho gesta. Najlepsie na celej veci je, ze to iste gesto na roznych miestach znamena iny smer. Najlepsie je teda sledovat  oboje, pripadne byt proaktivny a vykrikovat ten svoj smer alebo ak ste si isti, ze viete spravne gesto, ukazovat to. Takze zozaciatku je to celkom sranda ;)) Ale ma to celkom logiku, takze po chvili sa do toho clovek dostane.
Sedadla su vacsinou v 3 radoch + este 2 vedla sofera. Sedadla su od kraja po kraj. V tych 2 strednych radoch je jedno vyklapacie (sklapnete operadlo a vyklopite to cele nabok). Tro-tro je vyuzite na 100%. 1 cesta stoji 300-1000 cedis (1USD=8000cedis), zalezi na vzdialenosti.

Ak sa ponahlate alebo nemate stastie, tak musite cestovat taxikom. Tych tu je spusta. Zamavate, taxi zastane. Ked ste bieli, tak na vas este aj budu trubit, ci nechcete taxi. Aj vtedy, ked ho zjavne nechcete. Obroni je pre Charlieho dobra korist. (Charlie je univerzalne meno, ktorym oslovujeme taxikarov, casnikov a kohokolvek ineho.) Nikdy do taxika nesadajte, nez sa s charliem dohodnete. Najskor sa treba uistit, ci pozna miesto, kam chcete ist. Potom nasleduje vyjednavanie o cene. Samozrejme, zacinate z urovne s belosskou prirazkou. Je to sranda, ale fakt ti ludia vedia vycitit, ci ste v krajine novi alebo poznate situaciu. Mne to celkom ide :)). Este neviem sama odhadnut, kolko je obojstranne prijatelna cena pre ktore miesto. Ale vyjednavanie trenujem. Zistim prijatelnu hladinu od cloveka, s ktorym som, a potom vyjednavam dost suverenne. A vacsinou sa so mnou dlho nehadaju ;). Samozrejme, cena taxi je zhruba 10x vyssia ako ta ista trasa v tro-tro, + prirazky pocas dopravnej spicky, nocne prirazky a vsetky ine, co si len Charlie vie vymysliet. No a este sa da cestovat aj „sharing taxi“. To je taxik, ktory funguje ako tro-tro. Ma svoju trasu, na ktorej vas vysadi, kde potrebujete. Ale zase cakanie. Taxi sa nepohne zo svojej vychodzej stanice, kym v nom nesedia 4 cestujuci. No a bez ohladu na to, ci idete stvrt, pol alebo celu trasu, platite vsetci rovnako. Cenovo je to blizsie k tro-tro ako k taxikom.

Este je toho tolko, co by som vam rada porozpravala, no to necham zase na inokedy. Ved rok je dlha doba, tak sa este toho odo mna nacitate.

Majte sa krasne a nazabudnite ist volit! Ja nemozem, no zalazi mi na tom, na ake Slovensko sa vratim.

Vasa ghansaka dopisovatelka
Obroni Efua/ Lucka :)