Obroni Efua - cesta po Ghane (den 7-8)

Den 7 - piatok
rano nas opat cakali ranajky na stole. Ian uz bol v praci a poveril Emmanuela, svojho pomocnika v domacnosti, aby sa nam venoval a robil nam sprievodcu. vzal nas najskor do Art centra. vliezli sme do malinkateho muzea minuleho Ashantskeho krala. ziadna miestnost, len male atrium a 4 vyklenky v obvodovych stenach s par exponatmi. no aspon nam co-to povedali. ale vacsinu z toho som uz spominala, ked som sa snazila predstavit Kumasi.

Art centrum je vlastne niekolko obchodov z tradicnymi africkymi vyrobkami. kupite tam drevorezby, aj nejake kusy nabytku, odevy, malby, kovove sosky, sperky a spustu dalsich milych zbytocnosti... vravi sa, ze Art centrum v Kumasi je tym najlepsim miestom na taketo nakupy v Ghane. vraj sa tu da kupit lacnejsie ako v niektorych dedinach, ktore su zname tym, ze sa tam tie veci vyrabaju! neviem, co je na tom pravdy, netestovala som to. no vyber tam fakt bol pestrejsi ako v Accre.

potom sme este chvilu bludili po trznici. trh v Kumasi je najvacsim trhoviskom v zapadnej Afrike. to je urcite este od cias, ked toto mesto bolo jednym z najvyznamnejsich v regione. a na prekvapenie, tento trh nie je taky chaoticky. normalne su tam pravouhle ulicky, takze sa tam nestratite tak rychlo, ako na inych trhoch. ale nic sme nekupili.

vecer sme sli hrat biliard do indickej restauracie. Dita hrala s Ianom proti mne a jednemu jeho kamaratovi. a chlapi to chceli spestrit stavkou. tak vymysleli, ze ti dvaja, co prehraju, si pojdu nahi zaplavat. vyhrali sme. a oni chceli odvetu. ak prehrame, tak sa k nim mame na to plavanie pripojit, ak zase prehraju oni, tak sa vyzlecu uz tu a potom sa pojde niekam k bazenu. tento raz sme prehrali... nasadli do aut a sli sme do hotela, kde maju bazen. sadli sme k bazenu, objednali si drink. neskro v noci, no bolo tam stale dost vela ludi. nakoniec sa do vody hodil Ian... po nom Dita...samozrejme, ze nie vyzleceni. ale ani plavky sme nikto nemali. takze kazdy v tom, v com mohol. potom som vliezla do vody aj ja. plavat v dlhej uzkej sukni nie je prave najlahsie! ale som tu a pisem vam o tom, takze to znamena, ze som sa v nej neutopila ;).

sedadla v aute boli mokre este aj nasledujuci den.

Den 8 - sobota
doteraz som este nespomenula, ze v nasom povodnom plane nebol pobyt v Kumasi taky dlhy. pred odchodom z Accry sme o pralese ani nesnivali. a ani sme nepoznali Iana. no a ked sme k nemu prisli, tak zvysok nasich planov (cesta dalej na sever a navrat do Accry pozdlz Volty na vychode) padol a spolu s nim sme vymysleli iny.

v sobotu okolo obeda sme sadli do jeepu a vyrazili do Samreboi stravit vikend s jeho priatelmi. chceli sme ist rano, ale nieco sa skomplikovalo. ten chlap soferuje ako zmyslov zbaveny! po polnych cestach, cez dediny rychlostou vhodnou na kvalitnu cestu prvej triedy! no nastastie pri tom vsetkom je jeho soferovanie stale bezpecne.

konecne sme dorazili. Samreboi je mestecko uplne na zapade, nedaleko hranic s Pobrezim Slonoviny. no ziadne strachy. najblizsi hranicny priechod je dost daleko. a tak dianie za hranicami ani najmenej neovplyvnuje zivot tam. tiez je to mesto postavene firmou. drevarskou. no tu sa netazi, ale spracuva. tovaren a teda aj mesto boli vybudovane este za kolonialistickych cias. dedina, kde byvaju Ghanci, oblast s roztrusenymi domcekmi v anglickom style pre expariotov, ktori riadia tovaren a aj mesto. firma postavila a stara sa aj o fungovanie skoly, nemocnice... proste dodnes zivy kolonializmus. akurat to zmenilo formu. vykoristovatelom nie je ina krajina, ale vlastnici firmy. tu domaci nie su az taki prekvapeni a vo vytrzeni, ked vidia belochov.

a tak som mala dalsi nezvykly zazitok - ake je byt "kolonialistom".
Samozrejme, ze ti Ianovi priatelia byvaju v jednom z tych anglickych domkov a su vsetci bieli. a za cely cas v Samreboi som prehodila len par slov s cernochmi - s pomocnicami v dome a barmankou!

v dome byvaju len sami chlapi. a vlastne biele zeny som tam videla len 2. jedna starsia pani a jedina jedna mlada baba, Nemka. a ta mi vravela, ze su tam este asi dalsie 2 biele zeny. ostatni expatrioti pracujuci pre tuto firmu su chlapi. ziju si tu, na konci sveta, niekedy sa odtial nedostanu aj viac ako mesiac... a tak si skuste predstavit, aky rozruch to sposobilo, ked Ian zrazu priviezol so sebou dve mlade baby! on nas cestou varoval, ze chalani "uz bielu babu nevideli niekolko mesiacov", no my sme to brali s humorom. ale ked nas privitali, tak som sa ho veru musela spytat, ci im povedal, ze pride aj s nami. lebo vyzerali riadne prekvapeni. a on na to, ze im telefonoval, ale neverili mu ;).

no a aky bol teda ten kusok kolonialistickeho zivota? okrem toho, ze sme boli v europskom dome, len sami bieli ludia... aj vsetky ostatne domy v okoli boli take... a v ostrom kontraste s "dedinou", kde ziju domaci. jedli sme europske jedlo, hrali sa s playstation a pozerali DVD v domacom "kine" (cez projektor na stenu)... a kazdy den sme chodili do klubu. firma sa stara aj o spolocensky zivot svojich zahranicnych zamestnancov, a tak postavila sportovy klub. je tam biliard, ping pong, bedminton, tenisovy kurt, golfove ihrisko a bazen a stavaju squashovy kurt. samozrejme televizor, aby bolo kde pozerat napr. futbal, a bar.
tak sme hned po prichode vyrazili tam. chlapi hrali golf, my sme si zaplavali. je super mat bazen len pre seba - nie ako nase plazove kupaliska. ale je to fer, ked sem chodia len bieli, co su vo vyssich poziciach? ked im to firma plati a domaci robotnici ziju z ruky do ust?! vacsina firemnej produkcie ide na export. hlavne do Europy. keby zisky neboli riadne velke, ako by si mohli dovolit zamestnat tolko ludi zo zahranicia a doviezt ich sem, platit im dostatocne vela, aby sa im chcelo prist a zit v takejto "diere" na konci sveta? a co z toho vsetkeho maju miestni ludia? hej, maju pracu, neumru hladom (ale to by neumreli aj keby farmarcili). firma ma elektraren, no kolki z nich si mozu naozaj dovolit vyuzivat elektriku? a tak im moderny kolonializmus dava to iste co klasicky - moznosti, ktore su aj tak pre nich tazko dosiahnutelne - skolu pre deti, zdravotnu starostlivost a prilezitost zapojit do tohto systemu ich deti, ked vyrastu.

po nejakej dobe v bare chalani kupili basu piva a sli sme pokracovat v zabave domov. pozvali sa tam aj nejaki dalsi ludia z klubu. (hovorim pozvali sa, lebo ich nepozval nikto z domu. proste prisli.) najedli sme sa, pili sme a zabavali sa. ked sme z chladnicky vytiahli melon, do ktoreho sme den predtym pracne injekciou napumpovali Bacardi, zacala vojna. ostrelovanie jadierkami cez stol... a nakoniec bezhlave ohadzovanie sa supkami. uz davno som nezazila takyto typ party. vsetci sa chovali ako teenageri na stredoskolskom vylete, hoci nikto tam uz na to vek nemal. ale bola sranda :).

skoncili sme hrami. hrami s alkoholom. ked sme vycerpali niekolko zo zasob hlavneho bavica, rozhodli sme sa s Ditou tiez prispiet jednou. a tak sme ich naucili Topalky. (ti, co nepoznate, tak tu je vysvetlenie. treba dva timy s rovnakym poctom ludi a pre kazdeho pohar s rovnakym mnozstvom piva. my sme nemali 10 poharov, tak sme pili z flias! timy klacia v radoch oproti sebe, kazdy svoje pivo pred sebou. ruky za chrbtom. treba niekoho, kto odstartuje a dozrie na priebeh a vysledok, no my sme sa obisli bez rozhodcu. po starte prvi zacnu pit, ked clen timu dopije, prevrati pohar/flasu hore nohami nad svojou hlavou, aby dokazal, ze je to vypite, a povie: "A", aby bolo jasne, ze uz nema nic v ustach. to je pokyn pre dalsieho, aby zacal pit. ide o to, ktory tim je rychlejsi.) sutaz mala obrovsky uspech. akurat to chuda nemecke dievca malo problem. ale nevzdala to.

no a v podobnom duchu sme pokracovali, akurat sme sa presunuli hrat dalsiu hru k stolu...
party bola uspesna. myslim, ze som bola jedina, kto sa rano zobudil bez opice!