• Letenky
  • Hotely
    Kde
    Príchod
    Odchod
  • Knihy
  • Prenájom áut

Obroni Efua - cesta po Ghane (den 1-3)

Ked som sa po 4 mesiacoch v Accre rozhodla spravat ako riadny turista... ako vyzeralo mojich 12 dni cesty po Ghane.

tak som tu s malym cestopisom o tom, ako vyzeralo mojich 12 dni po Ghane. bude to niekolko casti, lebo je toho fakt straaasne vela.

v uvode musim povedat, ze vybrat sa na takuto cestu, ked je uz clovek v krajine niekolko mesiacov, je mozno este vacsia sranda ako ked pridete len ako turisti a rovno do toho vhopnete.

cestovala som s Ditou. takze sme boli cesko-slovenska dvojka. ona tu ma za sebou 8 mesiacov a ja 4. a tak sme sem-tam niekoho vyviedli z miery. vyzerali sme ako riadne mlade europske turistky (este aj so spievodcom v ruke!)... no ked sme sa zacali jednat o ceny alebo sme si suverenne objednali kenke, s tym, ze je to nase oblubene jedlo... pripadne sem-tam nejake to slovko v Twi... to bolo zabavy s tymi lokalnymi ludmi okolo!

no ale podme po poriadku.

cestu nam pomohol naplanovat Martin, cesky konzul. a tak sme kazda zbalili maly ruksak a s jasnym planom a spievodcom sme boli pripravene na odchod.

Den 1 - sobota
vyrazili sme z Accry v nekrestansku dobu - o 5:30 rano. (len si to predstavte, po standardnej piatkovej noci vonku! vobec som nespala!). Martin nas bral autom do Takoradi, tretieho najvacsieho mesta Ghany. (ti, co ste nad mapou - je to na pobrezi zapadne od Accry.)

vacsinu cesty som prespala. tam nas pivom na ranajky privital Karel (tiez Cech). oddychli sme si, na obed zjedli jeho uzasny gulas s knedlou (to bol zazitok - knedla v Ghane!) :)... na chvilu sme vyrazili do mesta a potom na veceru k Pavlovi a Hanke (cesko-slovensky manzelsky par). hmm, to ani nebolo jedlo, ale umelecke dielo pre jazyk!

no najvacsim zazitkom toho dna pre mna bolo pocut zase slovencinu. cestinu pocujem denne. rozpravam slovensky... ale ked som zrazu pocula Pavla hovorit slovensky, uplne sa mi plietol jazyk!

no a stretli sme tam este chlapika menom Ian. rodokmenom je Skot, no narodil sa a vyrastol v Malawi. (na mape hladajte malu krajinu v juznej casti Afriky. susedi myslim s Tanzaniou, Mozambikom a Zambiou.) sranda chlap. byva a pracuje v Kumasi a ked sme mu povedali, ze aj tadial mame v plane ist, hned nam ponukol ubytovanie a riadnu turisticku starostlivost. ale nejdem prezradzat moc - este sa k tomu dostanem.

vecer sme zavrsili v bare Africa Beach jednym pivom pri lakavom osvetlenom bazene. skoda, ze sme nemali plavky!

Den 2 - nedela
Martin, Karel, Pavel a Ian sli zavcas rana na more na rybacku. a my dve sme sadli do trotra (myslim, ze o tych minibusoch som uz pisala) a po 1,5 hodine sme boli v Axim. (mapa: este dalej na zapad, na pobrezi.)

je to male mestecko, kde sme chceli vlastne vidiet len pevnost. hm, taka fakt mala osarpana... a o tom istom ako vsetky ostatne ghanske kolonialisticke pevnosti - za hrubymi vysokymi murmi a velkou tazkou branou bola polovica priestorov urcena pre pre vojakov, jedalen, apartman a kancelaria velitela a druhu polovicu tvorili pivnicne tmave a malo vzdusne priestory pre otrokov (zvlast pre muzov a zvlast pre zeny) a nadvoricko, kam tak na hodinku denne vypustili otrokov, aby mali aspon trochu cerstveho vzduchu. pripadne tam prilezitostne robili "predvadzacku", aby kupci vedeli, koho vlastne naloduju.

este zaujimavosti: zeny otrokyne boli vzdy v priestoroch blizsie k velitelovej izbe. to ak by sa mu v noci nejakej otrokyne zaziadalo, aby sa tam rychlo a pohodlne dostal vybrat si. rano uz bola dotycna naspat. drsne a desive, ze? no malo to aspon nejake "pozitivum". ak otrokyna otehotnela a bolo to na nej vidiet nez ich mali odviezt, bola oslobodena. a preto je na pobrezi dost ludi o nieco svetlejsich ako inde - potomkovia tychto deti.

no a ta druha vec je tunel. vsetky pevnosti, kde som zatial bola, mali povodne tunel, kam otrokov nahnali, ked ich isli nalodit. vyustenie tunela bolo niekde rovno na pobrezi, kde ich uz nalozili do clnov a odviezli na lod. skoda, ze teraz su tie tunely vacsinou zasypane, aby ich nezaplavila voda. takze vam ukazu len vchod do tunela, no neda sa tam ist. no poviem vam, klaustrofobikom by som to neradila ani keby boli pristupne.

pevnost v Axime je v zalive. aspon teraz je to tak. spravca nam vravel, ze ked je malo vody, da sa peso prejst az k majaku, ktory je teraz na ostrove obdalec.

poobede sme sa sli ubytovat do Axim beach resortu. sympaticke, relativne luxusne domceky na kopci nad krasnou cistou a prazdnou plazou :) a tak sme prichod decembra oslavili skakanim do vln a podvecernym zahrabavanim sa do piesku na plazi ;)

Den 3 – pondelok
vstali sme o pol piatej, aby sme videli vychod slnka na plazi. no nic z toho nebolo. ten casnik mal vecer pravdu, ked nam tvrdil, ze slnko vylezie spoza mrakov az okolo 7:00-7:30 a uz bude dost vysoko. vratili sme sa do postele. do obeda zase na plazi a ked sme sa uz chystali vyrazit dalej, zase sa nam nieco podarilo. sli sme sa rozlucit s dvoma starsimi damami, co boli rano tiez na plazi. jedna Irka, druha Francuzska; obe vydate za ghanskych lekarov z Takoradi. zakecali sme sa a nakoniec sme zistili, ze maju podobny smer ako my. ponukli nam, ze nas zvezu. vidina vacsiny cesty v novej Felicii je lepsia ako 2 hodiny v trotre :) (aha, Felicia... vidiet na ghanskych cestach Skodu nie je az taka rarita.)

cestou sme prebrali zivot v Ghane za poslednych 20-25 rokov. ked sme dorazili do ich mestecka, rozhodli sa, ze nas dovezu az do Beyinu. (na mape mozno nenajdete, no je to stale na pobrezi este viac na zapad.) podla mapy uz len kusok - v realite ta casovo dlhsia cast cesty! zisli sme z kvalitnej (mozno najlepsej ghanskej) cesty... a skoro hodinu sme sa hrkotali po "polnej ceste" cez niekolko dedin.

konecne sme vylozili svoje vytrasene kosti z auta - priamo pre pevnostou v Beyine. damy nas odovzdali do opatery dvoch miestnych maldikov a sli naspat. (chudence, tie uz asi do Beyinu nikdy nepojdu!) mladi muzi nam povedali, ze ubytovanie v pevnosti je naterz nemozne kvoli rekonstrukcii, no vraj maju "guesthouse". a uz nas viedli na plaz obdalec... k modremu domceku postavenemu z nejakeho bambusu alebo stoniek palmovych listov. samozrejme bez elektriky a tecucej vody. v izbe boli len 2 postele a 1 maly stol. okna zabednene, no aj tak sme sa necitili prave najbezpecnejsie.

chlapici nam doniesli veceru :). no nez sa mali vratit po riady a dohodnut nas vylet na dalsi den, zacalo prsat. a lialo a lialo... stmievalo sa. nasli sme petrolejku a zapalky, tak sme si zapalili svetlo a zamkli sa do izby.

prisli aj napriek dazdu. dohodli sme sa, ze rano nam donesu ranajky a potom nas jeden z nich vezme na nas vylet. aspon trochu nas upokojili, co sa bepecnosti tyka. vraj pride chlapik, Sylvester, ktory nas bude strazit, bude spat na lavicke pred nasimi dverami. a slubili, ze mu povedia, aby nas zobudil, ak uvidi na plazi morske korytnacky. (akurat je obdobie, ked chodia klast vajcia. a Beyin je jednym z ich oblubenych miest.)

zalahli sme... stale prsalo... do rana sme nevideli ani Sylvestra, ani korytnacky :(.



Cesta po Ghane (deň 1-3)  
Cesta po Ghane (den 4-5)
Cesta po Ghane (deň 6)
Cesta po Ghane (deň 7-8)
Cesta po Ghane (deň 9-12)


Autor/zdroj: Lucia Bartošová
Text bol naposledy zmenený dňa: 19.12.2002