Nórsko 2002

Prešli sme okolo fjordu – takže aj Dáni majú fjord.
- 15.00 hod – boli sme v múzeu A. Christie - MOESGARD, dostali sme info, že tam budú biele drevené domčeky, ale neboli tam, iba tehlové. Ale aj tie boli zaujímavé. Ešte predtým sme sa zastavili v meste ARHUS. Zaparkovali sme auto na parkovisku, Braňo s Peťom navštívili miestnu podzemnú garáž (pod zámienkou označkovania ?), aj mne ju odporúčali, ale odmietla som. Prezreli sme si centrum. Spravili sme pár fotiek. Potom sme išli do múzea Moesgard a odtiaľ do super kempu (DCU – Camping, Blommenhaven, Arhus). Zobrali sme odtiaľ vodu do bandasky (do našej supernej, proti ktorej mal Braňo stále nejaké poznámky, pretože sa dala vyfučať), ja som si kúpila ďalšiu pohľadnicu. Arhus je nádherné prístavné mestečko, s rozvinutým turistickým ruchom, sú tam perfektné cesty pre cyklistov, aj so semaformi. Bolo tam veľmi veľa cyklistov, perfektné to bolo na cestičke popri mori.
- 17.00 hod – chceli sme ísť do japonskej záhrady, ale nikto nevedel, kde je a ako sa k nej máme dostať. Tak sme spravili zopár km navyše. Vďaka mojim oneskoreným – stále driemajúcim navigátorom. A ideme ďalej na sever – smer mesto Randers – po diaľnici. Práve ideme z odpočívadla pred Radersom. Najedli sme sa špagiet. Chlapom nechutili špagetka, podobné ako morca dela, že to malo málo výraznú chuť. Nabudúce kupujeme iba morca dellu. Za Randersom ideme ďalej do Aalborgu, diaľnicou.
- 22.00 hod - dorazili sme do mesta HIRTSHALS – prístav na severe Dánska, odkiaľ smerujú trajekty do Nórska do Kristiansand. Rezervovali sme si v prístave o 23.30 miesta na ráno, na trajekt o 8.00 hod. Máme byť v prístave o 7.00, (1 hod. pred odchodom nášho trajektu) a vyplatiť trajekt (3 os. + 1 auto, t. j. 183 euro). Náš trajekt odchádzal o 8.00 ráno z Dánska a v Nórsku sme boli o 12.00 hod. Rýchlejší trajekt išiel už o 1.00 hod. ráno, trval 2 hod. (príchod do Kristiansand o 3.00 ráno) a stál 213 euro. Išli sme až ráno, o 8.00, pretože sme chceli prísť do Nórska radšej cez deň. V noci by sme mali možno problém nájsť si kemp. V prístave Hirsthals, pri bookovaní lístkov, nám dali miestnu mapku, kde bol vyznačený kemp. Umyli sme sa tam, ale sprchy už boli na mince. Ideme sa vyspať vedľa kempu. Ja spím v aute, chalani vonku. Ale ráno bola taká rosa, že boli až mokré spacáky, a to mali pod sebou aj celtu a karimatky !
5. 8. 2002 - pondelok : TRAJEKT, NÓRSKO
- cca 6.00 hod chalani vstali a išli sa prejsť po okolí. Ja som
ešte spala v aute. Potom mi zaklopkali na okno, najedli sme sa, umyli v blízkom kempe a o 6.55 hod sme vyrazili k prístavu. Peťo bol s Braňom ešte natankovať benzín, pretože v Dánsku (34 L = 292 DK) bol o niečo lacnejší ako v Nórsku (16,5 L = 147 NOK). Takže o 7.00 sme si zobrali z počítača lístok na radu – v prístavnej hale. Keď skočilo naše číslo, tak sme dali zo včera lístok s číslom rezervácie. Vytlačili nám lístky na trajekt, každému zvlášť na meno a ešte jeden nejaký spoločný lístok. S týmito lístkami sme sadli do auta, prešli cez kontrolnú búdku v prístave a tam nás usmerňovali, kam sa máme zaradiť, do ktorej línie. Medzitým ešte Braňo a ja sme volali domov, asi za 1,70 DK. V prístave boli úžasne veľké lode (bielo-modré), patrili spoločnosti Color line a naša loď sa volala Christian IV.
Bolo na nej veľmi pekne, svietilo slnko, prechádzali sa po nej ľudia hore – dole. Bolo tam veľa obchodíkov, kde boli výhodné ceny. Obchodíky so suvenírmi, alkoholom, parfuméria, sladkosti. Vyskúšali sme si nejaké bláznivé parohaté šiltovky. Potom sme sa vrátili hore na palubu, odkiaľ sme aj pozerali, ako sa vzďaľujeme od dánskeho pobrežia. Boli sme chvíľu aj vnútri, kde sa po zemi váľali ľudia, väčšinou mladí a tam tak spali. Aj Peťo si pospal na zemi. Braňo a ja sme sedeli pri Peťovi na chodbe, kým spal. Potom sme išli znova von, kde sme zostali až do konca plavby. Vyšli sme až úplne hore, dookola bolo len rozvírené more, obloha a slnko. Pobrežie Nórska bolo vidieť už asi 2 al. 1 1/2 hod pred pristátím. Zakotvili sme o 12.15 hod. Potom sme išli výťahom z hornej paluby až dole, kde boli autá. Vylodili sme sa do 5 min. Všetko bolo perfektne zorganizované. S každým autom, keď sme sa ešte naloďovali v Dánsku, sa zaoberal jeden maník, ktorý dával šoférom pokyn ako zaparkovať na lodi auto. Nakoniec slušne po anglicky poďakoval za spoluprácu. No bolo to super ! Takže v Nórsku sme sa vylodili do 5 min.
- 12.25 hod – odstavili nás na dolnú kontrolu. Okrem nás tam bolo ešte jedno auto z Čiech a ešte nejaká dodávka. Colník nás prehľadal, všetky tašky, kufor, pod sedankami, pýtal sa kam ideme, na ako dlho. Ale nebol dotieravý, iba si robil svoju robotu. Môže sa prevážať 1 L tvrdého alkoholu na 1 osobu. To sme aj mali. Ale ukázali sme mu len 2 fľaše a 1 vajcový likér. Tú tretiu fľašu, (Whisky), Peťo pred ním schoval, tak že ju preložil rovno pred jeho očami z auta do kufra. Zemiaky nám neobjavil, tie sa nemôžu dovážať. Nakoniec nám dal ešte jednu miestnu mapku s vyznačenými kempmi a zaželal ´´Have
a nice trip !´´
V Kristiansand sme trochu poblúdili, išli sme smerom na Oslo /E 18/ - do kempu Hamresanden. Najedli sme sa hovädzieho gulášu a makových slížov. Potom sme si postavili stan na peknej plošinke medzi stromami a pri stole s lavicami – mimo kempu, priamo pri brehu mora (idylka 100 %). Chlapi boli fotiť na kopci, našli lacný obchod KIWI. Ja som sa sprchovala za 120.- Sk (to bola moja najdrahšia sprcha). Je tu veľmi pekný výhľad na more, most, kopčeky s domčekmi, je tu dosť členité pobrežie. Chalani sa boli kúpať v mori, voda bola studená, ale osviežujúca. Malým Nórom to však neprekážalo, tí sa čľapkali vo vode až do večera.
- 22.10 hod – ešte je stále svetlo, premávajú tu lietadlá, sme dosť blízko letiska, čajky kŕkajú. Je tu super ! Chlapi sa išli umyť do umyvárky, čo je zadarmo. Predtým sme sa ešte niečoho najedli.
6. 8. 2002 - utorok : mesto ARENDAL, Národný park JOTUNHEIMEN
- 6.30 hod – sme vstávali, chalani išli do obchodu, ale bol otvorený až od 9.00 – SPAR. Tak si dali chleba, kúpený ešte z domu. Mali sme si ho vziať viac (nakrájaný v plastovom obale). Ja som si dala medovníky. Chalani mi s nimi samozrejme ochotne pomohli. A čaj.
- 8.30 hod – vyrazili sme z nášho milého miestečka pri mori. Potom sme sa išli ešte umyť do umyvárky. Na výjazdovej ceste z kempu je veľa spomaľovačov, ktoré nie je vidieť. Treba ísť pomaly ! Tento kemp je z mesta Kristiansand, smerom na Kjevik, kde je letisko. Nórčina je šuvix nemčiny a francúzštiny. Páčila sa nám zvlášť jedna pesnička, tu sú jej slová:
´´ Tentrr, trr, ttenn, ttrrrrr, teenn,,ttrrr, ttttrrrrrrr. Renten tntnt rntnrt,tenent, trn, atď ´´
- 10.30 hod – zastavili sme v meste ARENDAL. Hľadali sme poštu.
Omylom sme vošli do tunela. Nebol to však tunel, iba to tak vyzeralo. Bolo to parkovisko v tuneli, ktorý nemal druhý koniec. Keď sme tam vchádzali otvorili sme rampu tak, že sme stlačili gombík, z ktorého vyšiel lístok s magnetickým políčkom. Trochu sme tam poblúdili, to sme ešte nevedeli, kde je východ. Ale, keď sme mali vyjsť, tak sme nevedeli, či budeme musieť platiť. Samozrejme, že sme platiť nechceli. Pred nami bolo jedno auto, to strčilo lístok do počítača a nevieme, či platili, alebo nie,... Ale my sme našli úzku cestičku, kde nebola rampa a tade sme sa prešmykli. V Arendal sme si zamenili peniaze, Peťo kúpil Šamanovi strieborný prívesok, thorove kladivo a ideme ďalej na Oslo. Cesta je obyčajná, žiadna diaľnica, ideme 60 km/hod. Všetci sme už skoro zaspali, tak sme radšej išli na odpočívadlo, najedli sme sa, oddýchli – asi 2 hod a ideme teraz ďalej, smer Oslo, po /E 18/.
- 13.58 hod – ešte máme cca 250 km do Oslo. Takže sme zmenili plán a dali sme sa smerom na národný park JOTUNHEIMEN.
- 18.30 hod - sme asi 150 km od NP JOTUNHEIMEN, ideme po kľukatej E 16 cez hory. Po ľavej strane je dlhé krásne jazero Sperillen. Je to za mestom HONEFOSS, kraj Oppland. Okolo sú krásne lesnaté hory. A miestne domy a chatky tiež veľmi lákajú naše fotoaparáty.

- 19.30 hod – Peťo hovorí, že cesta je super /E 16/. Je široká, aj keď to nie je typická diaľnica, len cesta I. triedy. A cestuje tu dnes len málo áut. Po ceste sme sa ešte zastavili v kempe, v ktorom sme zistili, že do JOTUNHEIMENU sa dostaneme loďkou, ktorá kotví pri nejakej chate. Kúpili sme si tu nálepky nórsku zástavu a trola (15 NOK/ks). Z tohto kempu sme sa vybrali ďalej do kopcov. Spoza zákruty sa v diaľke týčili obrovské štíty, pokryté na vrcholkoch snehom. To sme tu ešte nečakali. Mysleli sme si, že také obrovské hory budú až niekde vyššie, aspoň v polovici Nórska. Bolo to úžasné.
- 21.30 hod – prechádzali sme cez územie tundry, kde už nerástli žiadne stromy, len machy a lišajníky. Chlapom sa to veľmi páči, chcú liezť hore na tie vrchy, takže mne sa tu už prestáva páčiť ! Peter chce ísť stále ďalej autom, už stretávame len zriedka nejaké autá. Ja by som išla najradšej späť, do kempu, kde sme si kúpili tie nálepky. Ale Peter nie ! Ten musí ísť až na kraj sveta a pozrieť sa, aké to tam je a čo je za ďalšou zákrutou !
Vstup do
JOTUNHEIMENU.

Hľadá chatu Gjendesheim pri jazere Gjende,

- na ktorom je loď, kt. preváža ľudí cez rieku na druhú stranu Jotunheimenu, odkiaľ sa potom robia niekoľkodňové výpravy. Nakoniec sme ju predsa len našli. Bola po ľavej strane cesty – teda sme zabočili vľavo. Je tam niekoľko chát. V jednej je recepcia a sprchy a WC. Ostatné slúžia na ubytovanie. Na recepcii sme zistili, že loďka premáva ráno o 10.00. Zastavuje na dvoch miestach, podľa toho, či máte záujem o 1-dňový alebo 2-dňový výlet. Je to tu plné takých horských vodcov, chlapov vyštípaných od slnka a vetra. My sme len takí začínajúci bažanti ! Ešte pred odbočkou z hlavnej cesty k týmto chatám, bola odbočka doprava, kde je super kemp ! Volá sa MAURVANGEN.
- 22.30 hod – sme dorazili do tohto kempu. Už som si myslela, že je koniec. Že tu nie je žiadna civilizácia (žiadne WC ani sprcha), pretože pozdĺž cesty, vždy na nejakom odpočívadle boli nejaké karavány. Ale tento kemp nás vrátil späť do civilizácie. Sú tu malé oddelenia pre stany a zvlášť pre karavány. Super kuchynka ! (2 drezy, sporák, rúra, stôl, stoličky). Hocikto sem môže prísť variť, piecť a jesť. Dajú sa tu stretnúť Nóri, Angličania, Česi, Holanďania, atď. Dvaja mladí Holanďania mi ochotne preložili zemiaky na väčší oheň, keď dovarili jedlo a trochu sme sa porozprávali tri slová po nemecky, dve po anglicky, atď. Sranda. A všade bola taká super atmosféra, akoby sme boli všetci jedna rodina. Aj WC boli OK!
Tak asi takto sú zariadené WC a v podstate všetky miestnosti v kempoch. Myslím že to platí pre celé Nórsko.

- Dá sa tu aj umyť, ako všade v kempoch v Nórsku. To všetko robíme akosi načierno, pretože sme nezaplatili za stan. Nie je to tu tak kontrolované ako napr. v Chorvátsku. Len sprcha sa musí platiť – 12 NOK na 5 min. V tomto kempe (a aj v celom Nórsku) asi nerátajú s takými turistami ako sme my, zo Slovenska. Stan máme postavený vedľa hučiaceho potoka, je tu nádherná tyrkysová rieka, ako z pohľadnice. Vo vode sú balvany, takže to vytvára také mini vodopádiky. A okolo všade sú obrovské hory s ľadovcami. Nádhera ! Večer unavení po dlhej a pomalej ceste (max.90 km/hod) sme sa už ledva najedli a hopsli sme do spacákov v stane. Asi o 00.30.
7. 8. 2002 - streda : JOTUNHEIMEN – VÝPRAVA DO VRCHOV (iba chlapi)
- 8.00 hod – chalani vstali, ja som spala ďalej. Obzreli si kemp a potom sa išli umyť. Ja som spravila čaj, kakao, lekvárové chleby. Ešte stále som sa nebola umyť. Chalani sa najedli, obliekli si tričká a kraťase a zbalili si veľký ruksak
(1 celý chlieb, 1 paštéka, 1 rybičky, 1 termosku s čajom, 1 l citrónového sirupu), dlhé nohavice, nové goratexové bundy, čiapky, nožík, baterku, karimatku a išli asi o 9.30 hod z kempu.Ešte som ich odfotila. Išla som s nimi z kempu po rieku. Potom som sa vrátila do kempu a spala som do 13.00 hod.
- 13.00 hod – chalani sú ešte stále preč. Veď mali ísť loďkou a vrátiť sa až podvečer. Ja som upratala stan, riad, auto, bola
som sa umyť.
Toto sú jazerá GIENDE a BESSOGGEN ležia asi 100m nad sebou a každé ma úplne odlišnú farbu Giende je tyrkysové a Bessogen úplne tmavomodré.


- 14.30 hod – uvarila som si vrtuľky a kávu. Medzitým prišli noví susedia Holanďania. S ktorými som sa stretla v kuchynke.
Potom som sa bola prejsť pri rieke. A stále som dúfala, že tí dvaja určite prídu. Je tu super ! Taký pokoj bez chlapov ! Sem – tam spŕchne, ale zase vyjde slnko. Je dosť ostré ako u nás asi v januári ale dosť páli. Dúfam, že sa nerozprší, lebo chcem ísť teraz niekam trochu ďalej, von z kempu.
- 18.15 hod – idem na prechádzku, ale vidím najprv Braňa, usmiateho, a potom Peťulka, zničeného z túry, takže nikam nepôjdem, ale idem variť večeru. Chalani prišli tak skoro, pretože ráno zmeškali tú loďku, takže išli peši, na vrchole kopca sa obrátili a išli späť. Braňo chcel ísť ešte niekam ďalej (k jazierku?), ale Peťo povedal, (a predpokladal správne), že je to ďaleko. Kým sa uvarili zemiaky (v kuchynke), tak sme sa rozprávali v stane o priateľoch a priateľkách. Potom sme sa najedli, Peťo zaspal, a asi o 22.00 sme sa išli všetci osprchovať
– s autom na chatu, kde bola recepcia, pretože tam boli
sprchy lacnejšie ako v kempe (len 5 NOK). Spať sme išli asi po 23.00 hod. Túto noc sa nám spalo asi najlepšie, lebo tam bol taký dobrý čerstvý vzduch. Ináč chalani si vždy brali do stanu ´´podušty´´. Ja nafukovaciu podušku, ktorá sa mi vždy už po 2 min. vyfučala.
8. 8. 2002 - štvrtok : GEIRANGER FJORD
- 9.35 hod - vyrazili sme z kempu MAURVANGEN
- 10.30 hod - ideme na GEIRANGER FJORD, smerom na severozápad od Jotunheimenu.
Ida cestou sme objavili niečo takéto. Aha ho – kostolík.

- Ideme po serpentínach dolu kopcom, brzdy brzdia, až tak smrdia ! Je tu nádherné tyrkysové jazero Djupvatnet – vedľa cesty pod horami (vrch Dalsnibba 1476 m.n.m.). Neskôr ideme hore kopcom, prichádzame ku krásnemu plesu, nad ktorým sú ľadovcové vrchy. Fotíme. Mhm. Chalani sa kochajú vo fotení. Braňo išiel aspoň za 3 vrchy fotiť. Ten vždy preliezal, čo mohol, aby získal tie najlepšie zábery. Pán fotograf ! Ideme ďalej, a čakajú nás hrozné serpentíny 9 % klesanie cca 10 km. Peťo predal v jednom kempe nad Geirangerom 3 fľaše alkoholu po 900.- Sk/ks (kúpené za 140.- Sk)
– prevádzkovateľovi kempu. Jeho asi 7 – ročná dcéra sa tešila,
keď počula, že tri fľaše alkoholu stoja 450,- NOK. Z tohto kempu už boli tie hrozné serpentíny, asi všetci traja sme dupali na brzdu. Teda Braňo neviem, ale ja určite. Šoféroval Peťo.
Tak tu začína The Golden route – toš ale sme sa nabrzdili.
Už som nevedel, kam mám podradiť. Škoda, že auta nemajú rýchlosti aj do mínusu. Brzdy smrdeli až v aute.




- 16.00 hod – s napnutými nervami zo serpentín sme dorazili do Geirangeru. Prešli sme sa po miestnych obchodíkoch so suvenýrmi. Mali tam všetko možné: trolkov malých aj veľkých, šiltovky, pohľadnice, hrnčeky, obrázky, tričká, prívesky, nádherné pulóvre a svetre s nórskymi vzormi (stáli min. 3000.- Sk). Chalani si nakoniec kúpili svoje vysnívané ´´šiltovty´´. Ja pohľadnicu. Kúpili sme si lístok na výletnú loď. Najedli sme sa rizota. Chalani už predtým vylepšili dávku hríbov, kukurice a hrášku na to správne množstvo. Prihovoril sa nám jeden starý Nemec, ktorý pozeral, ako tam tak na parkovisku varíme. A stále nám hovoril, že to máme suché, že tam patrí jedna dobrá Maggi omáčka. Ale my sme sa nedali, že u nás na Slovensku sa to je takto – bez omáčky a hotovo. Ale on stále len to isté: Maggi omáčka, Maggi .... Rýchlo sme to nahádzali do seba, pretože o 17.00 vyrážala na výletná loďka na GEIRANGER FJORD. Výlet ňou trval približne 1 3/4 hod. Videli sme známe vodopády SEDEM SESTIER (ale už boli trochu slabšie – vyschnuté), cca 300 m vysoké. Okrem nich tam bolo množstvo iných vodopádov a voda bola krásna tyrkysová. Na lodi bolo veľa Nemcov. (Chalani pozerali, kto má aký digitál.)
- 19.30 hod – prešli sme sa znovu po ďalších obchodoch so suvenýrmi. Pri Geirangeri je obchod s potravinami. Kúpili sme si chlieb a najedli sme sa na stole vedľa obchodu. Hneď vedľa bol kemp, tak sme sa tam zase načierno dostali. Chalani postavili stan, ja som tuším umyla riad.
- 22.00 hod – Peťo už spí v stane, je teplo. Je to tu úžasné. Okolo sú veľké skaly a hučí tu rieka. Zo skál sa valia vodopády. Krása ! Braňo a ja sme sa išli osprchovať. Asi za 10 NOK/1os. Takto je to vo väčšine kempov. Je tu dlho svetlo asi do 22.30 až do 23.00 hod. Ideme spať.
9. 8. 2002 - piatok : cesta do OSLO (nórsky USLU)
- 7.40 hod – sme vstávali
- 11.00 hod – sme odišli z kempu. Ja som rozbila fľašu zo Sunquicku v umyvárke na riady. Braňo doniesol metlu z WC a tou som to pozametala. Peťo zarábal malinovku. Ideme ďalej, po tých hrozných serpentínach nad Geirangerom. Stretli sme veľa cyklistov – Čechov – chalani tak usúdili podľa značky bicyklov. Ešte sme zastavili pri previse, odkiaľ bol vidieť fjord pekne z výšky. Išli sme sa tam odfotiť. Bolo to hrozne vysoko. Možno aj 200-300 m. Bolo tam zábradlie. Ale moji milí chlapci to museli mať odfotené pekne bez zábradlia (umelci), tak nejako, ako to videli v knihe. Takže preliezli zábradlie, sadli si na skalu, pritom sa tam 1/2 hod. štelovali a ja som im tam nadávala a už som ich videla dolu padať. Milí chlapci, keby Vás tak vtedy videli Vaše maminky! Vy blázni! Už by ste do Nórska druhý krát neišli. Ale veď to samy uvidia na Vašich báječných fotkách! Sami ste hovorili, že to zábradlie tam je z nejakej príčiny. Čo ste chceli, aby tam postavili vedľa ešte jedno také zábradlie ? A ja aby som sa už naučila konečne šoférovať ?!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
- 12.40 hod – ideme už do Oslo, smerom dole. Takže Geiranger je najsevernejšie miesto, kam sme sa tento rok dostali. Tou istou cestou, ktorou sme prišli na Geiranger (smerom z Osla) sa aj vraciame do Osla.
- 13.25 hod – zastavili sme sa v obchode, Braňo bol zatiaľ niečo fotiť. Braňo, POZOR ! Značka ! Neskoro, narazil do značky s ramenom.
- 15.30 – 16.30 hod – prestávka pred Jotunheimenom. Jedli sme
lečo, ja kávu. Peťo spí sa karimatke. Ja sa zatiaľ rozprávam s Braňom, na čo sa Peťulko začal sťažovať, že mi stále ide huba. Sme na nejakej vedľajšej ceste pri ceste. Nie je to ani odpočívadlo. Boli tu ovce. Braňo ich fotil. Máš film ešte vo foťáku ?
- 17.40 hod – odfotili sme si soba v ohrade pri ceste Jotunheimenom. Chudáčik ! Ten menší, keď počul zvuk foťáku, hneď sa skryl do svojho ochranného stanu.
- 19.00 hod – zastavili sme sa v obchode KIWI – patrí vraj medzi najlacnejšie v Nórsku (aj RIMI), bola som kúpiť MLIEKO – HA - HA, chlieb a žuvačky. Máme ešte 155 km do Oslo /E16/. V PIATOK SA NEPRESÚVAŤ, POLIŠI MERAJÚ RÝCHLOSŤ. RADŠEJ ÍSŤ NA TÚRU ! A tá rýchlosť sa dosť ťažko dodržuje !!
- 20.30 hod – sme zastavili na odpočívadle, že si spravíme pudingové palacinky. Tak sme si už všetko vytiahli z auta, aj ananás. Chlapi sa na to už veľmi tešili. Ale som otvorila to najlacnejšie mlieko, čo mali v obchode, a nebolo to mlieko, ale kefír !!! Chalani SORRY ! Tak sme všetko zase zbalili a upaľovali sme na najbližšiu pumpu, kde bol Braňo kúpiť mlieko. Už mi neverili. Spravili sme si palacinky na ďalšej pumpe, Braňo varil puding, Peťo natieral palacinky lekvárom a potom polieval pudingom a každému dal trochu ananásu. S palacinkami sme skončili asi o 23.00 hod. Už unavení strašne a nevedeli sme ešte, kde budeme spať. (Tak ako každý deň, len už bolo veľa hodín). Išli sme ďalej smerom na Oslo. Skúsili sme jednu samoobslužnú chatu. Podľa značky tam mala byť, ale sme ju nenašli.
- 23.30 hod – sme prišli do kempu v Oslo – zase načierno. Mali sme vtedy šťastie, pretože rampa bola síce otvorená, ale ten pracovník, čo tam mal byť, tam nebol. Postavili sme stan, išli sme na recepciu, kúpili sme si čipové karty na sprchy, po sprche sme ich odniesli späť. Museli sme za ne zaplatiť spolu 150.- NOK. To bol akýsi kredit, z ktorého sa vždy odrátalo jedno sprchovanie. My sme touto kartičkou prešli v sprche 1 krát cez automat a pustila sa voda na 5 minút. Potom nám vrátili na recepcii 120.- NOK.
- 01.00 hod – približne, sme išli spať, totálne vyšťavení.
10. 8. 2002 - sobota : OSLO, PRECHOD DO ŠVÉDSKA
- 9.30 hod – ideme do mesta. Z kempu sme vyšli s malým
problémom. Ten chlapík pri rampe chcel od nás nejakú kartičku, ktorú sme mali dostať, alebo zaplatiť, keď sme vchádzali do kempu. My sme žiadnu nemali. Tak sme sa urobili blbými a povedali sme mu, že sme prišli o 23.30, rampa bola otvorená (kemp bol od 00.00 do asi 6.00 zatvorený), ale bohužiaľ tam nikto nebol. A my sme nevedeli, že treba si to ísť na recepciu vypýtať a zaplatiť. Tak nám dal kartičku, pre ktorú išiel asi na recepciu, (my sme tam zatiaľ v aute čakali), a povedal nám, že to máme ísť na recepciu zaplatiť a pustil nás cez rampu, von z kempu. My sme išli akože za roh na parkovisko, že to ideme zaplatiť (on za roh nevidel), chvíľu sme tam počkali a potom sme zdrhli do mesta. A bola ďalšia noc vybavená.
V OSLO sme sa poprechádzali po centre, pri radnici, v obchodíkoch so suvenýrmi. Pri mori bola super atmosféra, boli tam preteky rýchlych člnov, hrala tam nejaká skupina na jednej plachetnici. Boli tam vystavené autá: Landrovery, športiaky, atď.
- 13.30 hod – Nórsko je kráľovstvo. Každý deň o tomto čase sa
strieda stráž v kráľovskom paláci. Bolo to smiešne, ale pekné.
Chceli sme ísť aj na poštu poslať nejaké pohľadnice, ale už bola zavretá. Potom sme išli do auta sa najesť. Prišiel k nám nejaký policajt, hovoril, že sa musíme stáť aspoň 5 m od rohu ulice, pretože, sme tak trochu blokovali premávku. Ja som s ním hovorila a dúfala som, že nám nedá nejakú úžasnú pokutu. Začala som hovoriť po nemecky, trochu zneistel, že radšej po anglicky. Tak som mu vysvetlila, že sme turisti, a že sme to nevedeli, že sme iba chvíľu jedli a že ideme z Jotunheimenu a teraz chceme ísť ešte do Vígelandovho parku. Tak toto bol umelec čó??? Len bych chcel vedieť která mater mu požičala na takéto manévre svoje decká. No tí Nóri sú ešte zjavne barbari!!!


Ale bol celkom v pohode, len sa tak usmieval a ešte nám zaželal peknú dovolenku. Potom sme išli teda autom do Vígelandovho parku. Môže sa tam parkovať zdarma celé prázdniny. Vo Vígelandovom parku je strašne veľa sôch, ktoré sú rôzne poprepletané a znázorňujú vzťahy medzi ľuďmi od narodenia až po starobu. Braňo zase fotil umelecké zábery. Peťo zase čakal, kým odídu ľudia, aby ma mohol odfotiť. Potom sme si posedeli v škôlke, pri parku.
- 16.45 hod – ideme po E 6, E 18 smer ŠTOKHOLM. Z Osla vyjsť, to je umenie. Väčšina ciest bola zrušená, iba peši sa tadiaľ dalo ísť. Trochu sme poblúdili, ale keďže má Peťo dobrý orientačný zmysel, tak sa nám nakoniec podarilo sa odtiaľ vymotať podľa slnka.
- 19.20 hod – prešli sme hranice NÓRSKO - ŠVÉDSKO. Nebola tam žiadna kontrola. Natankovali sme ešte v Nórsku, asi 2 km pred hranicami. Šoféruje Braňo. Na pumpe v Nórsku sme stretli českú rodinu, ktorá sa vracala z rybačky. Prášili ďalej lebo mali v kufri metrák mrazených rýb.
- 20.30 hod – sme prišli na odpočívadlo, bolo tam jazierko,
nie veľmi pekné, ale pekný trávnik. Hnusné hajzlíky a pár stolov s lavicami. Bola tam ešte jedna japonská rodina, ale tí potom odišli. Chalani nechceli ísť ďalej, potvorky, tak tam postavili stan. Bez spální, lebo čo ak by tam náhodou niekto v noci obsmŕdal. Braňo spal so svojím nožiskom. Už je nám aj smutno, že ideme už domov, že sa nám už kráti ten náš výletík.
11. 8 .2002 - nedeľa : ŠVÉDSKO, NEMECKO
- 9.10 hod – sme vyrazili z odpočívadla. Ideme smer Goteborg po E 6.
- 11.00 hod – prechádzame Goteborgom, smerujeme na Malmo – 270 km. Popri ceste na poliach je veľa bielych balíkov. Boli aj v Nórsku, je v nich asi seno. Išli sme do kempu blízko cesty, volá sa SILVERLYCKAN, 15 euro/1noc/3os a stan. 1 euro = 8,5 ŠK. Nemajú zvlášť príplatky za sprchy. Ale môžu ich používať len tí, čo sú ubytovaní v kempe. Tak ideme ďalej. Nájsť kemp,kde sa môžeme osprchovať.
- 16.00 hod – sme v Malmo, odtiaľto pôjdeme 20 km mostom Ores und Link do Dánska do Kodane (dánsky Kobenhavn). 1/2 mosta je nad morom a 1/2 je v tunely v umelo vybudovanom ostrove (v tunely sme stopli cestu: pri 90 km/h trvá cesta 3 minúty). Na moste nad morom sme zastavili, aby sme si ho mohli odfotiť.


- 16.30 hod a sme v Dánsku – žiadna colnica. Prechádzame povedľa Kodane.
- 17.30 hod – zastavili sme na odpočívadle, chalani si dali guláš so
slížmi a kukuricou, ja som si dala kakaové slíže, ale Peťo mi ich samozrejme ukradol a dojedol. On mi dal svoje kečupové a kukuricové. Braňovi už kakaové slíže nezostali.
- 18.30 hod – ideme ďalej – smer Rodby. Šoféruje Peťo a huláka spolu s Drišlákom.
- 20.15 hod – nalodili sme sa na trajekt v Rodby (Dánsko) do Puttgarden (Nemecko). Bola to menšia loď, ako trajekt z Nemecka do Nórska. Keď sme išli autom, svietili tam na strope trajektu zelené svetielka, ako na vianočnom stromčeku, ktoré ukazovali líniu kam treba odparkovať auto. Mali sme ešte posledné švédske koruny, tak sme si kúpili najlacnejšiu čokoládku. V Nemecku bola veľká búrka. Skončila až na Slovensku. Išli sme smerom na Hamburg. Chvíľu sme si odpočinuli na odpočívadle.
12. 8. 2002 - pondelok : HANNOVER, DRÁŽĎANY
- 0.30 hod – zišli sme z diaľnice (asi za Hamburgom) do dedinky Garlstorf, kde bol kemp. Bola tam závora, takže sme nemohli ísť do kempu. A tak chalani postavili stan – len 2 prúty, vedľa kempu. A išli sme spať. Bolo to hrozné, stále tam niečo pukalo, mávalo plachtou na stane.
- 4.00 hod – začalo silno pršať. Voda nám tiekla do stanu po
celte. Tak sme zbalili spacáky a išli sme spať do auta.
- 5.45 hod – chalani sa išli osprchovať. Strašne pršalo, takže mohli prvýkrát oskúšať Goratexové bundy – prešli v nich do spŕch. Sprchy sú v kempe zadarmo. Potom som išla aj ja. Chalani medzitým zbalili stan, všetko je mokré.
- 6.40 hod – vyšli sme na diaľnicu, ideme na smer Hannover.
- 7.15 – 8.00 hod – sme na odpočívadle, Peťo spí, Braňo asi tiež, alebo nie ? Ja varím čaj, nemohla som nájsť zápalky, nakoniec sa mi podarilo zapáliť bombu s nejakými mokrými.
- 8.30 hod – sme stáli na veľkej čerpacej stanici. Ja som išla najprv na WC, a potom som pozvala chlapov na raňajky. (žemle s fašírkovým mäsom a zeleninou, mňam). S plnými bruchami sme vyrazili na posledný úsek do Hannoveru. Prišli sme tam medzi 9.00 – 10.00 hod.
- 10.00 – 17.00 hod – HANNOVER. Kúpili sme si lístok na MHD a išli sme metrom do centra na Kropcke. Je to super mesto, živé, veľa rôznych ľudí, veľa veľkých obchodov v centre mesta, všelijaké možné služby. Boli sme na internete, u nejakého Araba. V McDonalde som sa ja najedla, chalani si dali trochu hranolkov a mali sme kolu s tromi slamkami. Potom si dali ešte kebab a sprite v plechovke (1euro). Potom sme boli ešte v Saturne. Ja som si kúpila CD Robbie Wiliams, čo sa chalanom nepáčilo. Že Nohavica je lepší ! Braňo sa nakoniec rozhodol, že si kúpi lyže (70 euro, špičkové). Ešte sme sa zastavili v potravinách pre chlieb, máslo a nejaké sladkosti domov. V Hannoveri bolo super, škoda, že sme nemali na to viac času, a hlavne sme sa zabudli tam odfotiť. (Ja som si aj zabudla kúpiť pohľadnicu!)
- 18.40 hod – ideme z Hannoveru, smer Berlín. Šoféruje Braňo.
Stále leje ako z krhly, (našťastie v Hannoveri sa zázrakom vyjasnilo).
- 23.50 hod – šoféri sa vymenili, ideme smerom na hraničný priechod Cínovec. Odtiaľ nás ale vrátili naspäť do Drážďan. Natankovali sme a Peťo ešte skúsil ísť nejakou obkľukou. Ja som mu hovorila, že aby sme išli do tých Drážďan, ale jemu sa to zdalo zbytočné, alebo čo a vôbec ma nepočúval. A mne sa zvieral žalúdok, že niekam čľupneme s autom do rozvodnenej rieky alebo že z polí bude tiecť voda cez cestu a nás to zaplaví, atď. A ešte som sa viac bála, pretože som videla, že aj chalani sú dosť v pozore ! Našťastie sme sa museli otočiť a ísť do Drážďan, lebo tá cesta, kadiaľ chcel Peťo ísť podľa mapy, bola už v skutočnosti zrušená. Keď sme prišli do Drážďan, chceli sme ísť smerom na letisko a odtiaľ na diaľnicu, ktorou by sme prišli do Čiech, zo severu, niekde nad Libercom. Lenže sme netrafili na letisko, zastavili sme pod mostom, kde sme sa najedli tuším nutelových alebo lekvárových chlebov. Celá tá cesta bola hrozná, pretože stále husto pršalo a nevedeli sme, kde je to bezpečné a či môžeme ísť tým smerom, ktorým sme išli, po meste už chodili požiarnické autá. A nevedeli sme ani, ktorý hraničný priechod bude ešte fungovať. Boli sme ako v pasci. Už sme mysleli, že pôjdeme až cez Waršavu.
13. 8. 2002 - utorok : ČECHY, CESTA DOMOV
- 0.40 hod – už sme vyšli na tú správnu diaľnicu, smerom na Liberec.
- 0.40 – 5.00 jeme lekvárové chleby, spíme na parkovisku, strašne prší.
- 7.30 hod – prešli sme cez hraničný priechod Jiřikov, Varnsdorf. Nemecký colníci nás odstavili na parkovisko, zobrali si Peťove doklady, potom prišli, skontrolovali podľa technického čísla na aute. Chalani si zatiaľ trochu pokecali s českými colníkmi, ktorý boli nejakí priateľskí. Potom sme išli cez malé dedinky smerom na Liberec.
- 9.00 hod – prišli sme do Liberca k mojej rodine, bola to taká prepadovka. Dokonca ma ani nespoznali.
- 10.30 hod – ideme ďalej, von z Liberca. Ešte sme sa zastavili na raňajkách alebo obede v McDonalde. Bolo to tu iné ako v Nemecku. Predavačka nebola moc milá, asi jej to už liezlo na nervy. Ale hlavná vec, že sme mali niečo teplé v bruškách.
- Z Liberca ideme smerom na Hradec Králové, Svitavy, Brno –
nemohli sme ísť cez Prahu a po diaľnici, pretože Praha už bola zaplavená a celú cestu sme počúvali Český rozhlas. Hovorili, aby ľudia radšej cez Prahu necestovali, pretože to tam začína byť dosť vážne. Asi na ďalší deň začali evakuovať už aj Drážďany. V Brne sme sa už napojili na diaľnicu.
- 15.00 hod – asi, sme prešli na Slovensko, cez hraničný priechod Břeclav – Kúty. Braňo a ja sme si boli vybrať daň u TAX FREE. Potom sme išli cez Babu do Pezinka.
- 16.30 hod – a sme v Pezinku. Ešte ideme dať spraviť fotky. Už sa na ne všetci tešíme. Braňo ide domov a my tiež.

K O N I E C

P.S.: Bolo nám SUPER, na ďalší rok ideme znova do Nórska. Dúfam. Zase ďalej, na sever, až na Nordkapp, ale aspoň na tri týždne !!!

P: Je november a ja som sa konečne prepracoval k tomu aby som náš
denníček ponukol prostredníctvom internetu celému svetu.
Ten buduci rok som to naplanoval cez Fínsko –Nordkapp –a Abisko(Švedsko).
Dúfam že vás náš denníček pobaví, poučí a hlavne neznudí.
Na pravopis a gramatiku nekladiem dôraz – pre fajnšmekrov odporúčam slovník sl. pravopisu a ostatné gurmánske veldiela.

Tak s pozdravom P+L+B

ak ma niekto záujem o info tak na: psevo@zoznam.sk