Na potulkách v krajine orlov

Pred časom na pracovné povinnosti zaviali do možno od Slovenska nie veľmi vzdialeného, no o to viac neznámeho Albánska, ležiaceho na juhovýchode Európy. Kvôli hraniciam s Bosnou a Hercegovinou, so Srbskom a neistej situácii v Kosove sa do Albánska ináč ako lietadlom nedostanete. Teda i ja som sa rozhodol využiť služby maďarského leteckého prepravcu Malev a ponad nepokojné oblasti som bezpečne preletel. Po ani nie dvohhodinovom lete som sa ocitol na medzinárodnom letisku Rinas asi dvanásť kilometrov od albánskeho hlavného mesta Tirany.
Asi štvrťmiliónová Tirana pôsobí dokonalým dojmom sídla bývalého komunistického diktátora. Dokumentuje to nie len architektúra budov v centre mesta, diktátorova vila, ale aj kolosálny architektonický gýč, diktátorove mauzóleum. Dedičstvom bývalých "zlatých" časov sú aj žobráci ponevierajúci sa po uliciach, nehovoriac o rozkradnutej štátnej pokladnici. Ja som sa však rozhodol nevšímať si nepríjemné stránky "krajiny orlov", ako sa Albánsku hovorí (v albánskej zástave je na červenom poli dvojhlavá orlica) a hneď som objavil pre našinca, tak povediac rôzne zaujímavosti. Zaprášená šesťprúdová hlavná cesta v Tirane je lemovaná nádhernými palmami a aj vo februári v záhradách dozrievajú pomaranče a olivy. Zimy, ak sa to tak dá nazvať sú v tejto časti Európy veľmi teplé. Z minaretov mešít pravidelne zvolávajú moslimov a na uliciach svoju prácu vykonávajú čističi topánok.
Keď sa chcete niekam v Albánsku dostať, jedinou rozumnou možnosťou je použiť taxík (odporúčam aj na dlhé trasy, je lacný) alebo autobus. Podľa môjho odhadu pripadá na desať majiteľov osobného auta v Albánsku šesť až sedem Mercedesov. Skutočne, Mercedesy sú všade a na tom svojom "meďáku" staršieho dáta výroby sa predvádzajú aj päťtnásťročný chlapci. Vodičský preukaz v Albánsku môžete dostať aj spolu s občianskym, samozrejme po absolvovaní autoškoly. Železnice v Albánsku takmer neexistujú a využívajú sa väčšinou len na nákladnú dopravu. Nie len horské cesty sú lemované malými betónovými bunkrami, ktorých je v krajine údajne vyše osemsto tisíc.
Keby ste videli, ako vyzerá niektorá albánska stredná škola, ďakovali by ste, že ste ako študent, mohli chodiť do tej svojej. Školstvo je tu veľmi slabo financované, ale gymnázium trvá päť rokov. V Albánsku je tiež niekoľko univerzít. Mladí Albánci vedia, že študovať sa oplatí najmä jazyky. Väčšina sníva o lepšej budúcnosti niekde v západnej Európe.
Navštívil som aj prímorské mesto Vlorë, známe rozsiahlymi pieskovými plážami. V diaľke na mori sa hompáľali nákladné lode, trajekty a v diaľke sa črtali vzdialené ostrovy, patriace Albánsku. Domáci tvrdili, že za dobrého počasia je možné z pobrežia "Albánskej riviéry" dovidieť blízke brehy Talianska. Tie som síce nezazrel, no už o niekoľko dní som uvidel "brehy" rodného Slovenska.