Štátne zriadenie: federatívna republika
Administratívne usporiadanie: 31 zväzových štátov (estado), 1 federálna oblasť (distrito federal)
Rozloha: 1 972 550 km2
Počet obyvateľov: 109 955 400 (2008)
Hlavné mesto: Ciudad de México/Mexiko (8 235 800 obyvateľov, s aglomeráciou 15 047 700 obyvateľov)
Iné významnejšie sídla: Guadalajara, Monterrey, Puebla, Tijuana, León, Acapulco, Mérida
Najvyšší bod: Orizaba (Citlaltépetl), 5 700 m
Najvýznamnejšie rieky: Rio Bravo del Norte, Balsas, Pánuco, Usumacinta, Yaqui
Úradný jazyk: španielčina
Mena: mexické peso (1 mexické peso = 100 centavov)
Susedia: USA, Belize, Guatemala
Štátny sviatok: 16. september (Deň nezávislosti)
Rasové a národnostné zloženie: mestici (60%), indiáni (29%), belosi (10%) iní (1 %)
Náboženstvo: rímskokatolícke (89,7 %), evanjelické (4,9 %), iné (5,4 %)
Časové pásmo: Slovensko -7 až -9 hod.
Medzinárodná poznávacia značka: MEX
Internetová doména: .mx
Smerové telefónne číslo: +52
Elektrina: 110 V
Doklady a víza: cestovný pas
Veľvyslanectvo: Veľvyslanectvo SR v Mexiku: Embajada de le República Eslovaca
Julio Verne 35, Colonia Polanco, Méxica D.F (Mexiko), México (Mexiko)
Tel.: + 52 - 55 / 5280 6669, 5280 6544
E-mail: eslovaquia@prodigy.net.mx
Mexiko sa rozprestiera v Severnej a Strednej Amerike. Pobrežie v dĺžke 7200 km obmýva Tichý oceán, a v dĺžke 2700 km Mexický záliv a Karibské more. Stred krajiny zaberá Mexická plošina s priemernou výškou na severe 1500 m a na juhu 2300 m n. m. Na východe sa zvažuje do Mexickej panvy, v ktorej sa rozprestiera hlavné mesto štátu. Plošinu lemujú pásma pohorí, na západe Západná Sierra Madre, na východe Východná Sierra Madre a na juhu Sierra Volcanica Transversal. Tvoria ju hrubé lávové prúdy s viac ako sto sopečnými kužeľmi. Tu sa dvíha aj najvyšší vrch krajiny Citlaltepetl (Orizaba) 5700 m vysoký. K sopečnému územiu sa z juhu pridružuje Južná Sierra Madre s vrcholmi nad 3000 m n. m. Na juh od Tehuantepeckej šije sa nachádza pohorie Chiapas, ktoré je už súčasťou stredoamerickej časti Kordiller. Močaristé územie nížiny Campeche pokračuje na východe skrasovatenou vápencovou tabuľou Yucatánskeho polostrova. Tichým oceánom a Kalifornským zálivom obmývaný Kalifornský polostrov dosahuje výšky 1000–1500 m n. m.. Na jeho severe sa však dvíhajú vrásové pohoria a sopečné kužele až nad 3000 m n. m. Západné pobrežie je prevažne skalnaté a strmé. Východné pobrežie spestrujú lagúny, piesočné lavice a koralové plytčiny. Samostatný štát Mexiko vznikol z bývalej španielskej kolónie roku 1921.
Je bohatý na nerastné suroviny (zlato, striebro, železné rudy, rudy farebných kovov, ropa a uhlie). V mnohostranne zameranom priemysle je významné hutníctvo železa, chemický priemysel (petrochémia) a dynamicky sa rozvíjajúci spotrebný priemysel.
Značná výšková členitosť územia ovplyvnila svojráznu klímu Mexika. Prispôsobila sa tomu aj poľnohospodárska výroba. V rozličných nadmorských výškach sa pestujú odlišné plodiny. Na domácu spotrebu sa dorába kukurica, zemiaky, pšenica a zelenina. Predovšetkým na export sú určené káva, cukrová trstina, tabak a kakao. Prevažne extenzívny chov zvierat má menší význam (vlna a export mäsa). Z roka na rok rastie cestovný ruch v tejto krajine so svojráznou kultúrou a minulosťou.