Mexiko - Info

Rozprestiera sa v Severnej a Strednej Amerike. Pobrežie v dĺžke 7200 km obmýva Tichý oceán, a v dĺžke 2700 km Mexický záliv a Karibské more. Stred krajiny zaberá Mexická plošina s priemernou výškou na severe 1500 m a na juhu 2300 m n. m. Na východe sa zvažuje do Mexickej panvy, v ktorej sa rozprestiera hlavné mesto štátu. Plošinu lemujú pásma pohorí, na západe Západná Sierra Madre, na východe Východná Sierra Madre a na juhu Sierra Volcanica Transversal. Tvoria ju hrubé lávové prúdy s viac ako sto sopečnými kužeľmi. Tu sa dvíha aj najvyšší vrch krajiny Citlaltepetl (Orizaba) 5700 m vysoký. K sopečnému územiu sa z juhu pridružuje Južná Sierra Madre s vrcholmi nad 3000 m n. m. Na juh od Tehuantepeckej šije sa nachádza pohorie Chiapas, ktoré je už súčasťou stredoamerickej časti Kordiller. Močaristé územie nížiny Campeche pokračuje na východe skrasovatenou vápencovou tabuľou Yucatánskeho polostrova. Tichým oceánom a Kalifornským zálivom obmývaný Kalifornský polostrov dosahuje výšky 1000–1500 m n. m.. Na jeho severe sa však dvíhajú vrásové pohoria a sopečné kužele až nad 3000 m n. m. Západné pobrežie je prevažne skalnaté a strmé. Východné pobrežie spestrujú lagúny, piesočné lavice a koralové plytčiny. Samostatný štát Mexiko vznikol z bývalej španielskej kolónie roku 1921. Je bohatý na nerastné suroviny (zlato, striebro, železné rudy, rudy farebných kovov, ropa a uhlie). V mnohostranne zameranom priemysle je významné hutníctvo železa, chemický priemysel (petrochémia) a dynamicky sa rozvíjajúci spotrebný priemysel. Značná výšková členitosť územia ovplyvnila svojráznu klímu Mexika. Prispôsobila sa tomu aj poľnohospodárska výroba. V rozličných nadmorských výškach sa pestujú odlišné plodiny. Na domácu spotrebu sa dorába kukurica, zemiaky, pšenica a zelenina. Predovšetkým na export sú určené káva, cukrová trstina, tabak a kakao. Prevažne extenzívny chov zvierat má menší význam (vlna a export mäsa). Z roka na rok rastie cestovný ruch v tejto krajine so svojráznou kultúrou a minulosťou.