Mexican Hat, Capitol Reef, Bryce Canyon

    Mexican Hat je  2 500 tonová balvanovitá skala dostala také meno preto, lebo sa podobá naozajstnému sombreru. Skala je 60 stôp vysoká, 12 stôp hrubá a balancuje vo výške 200 stôp. Skalu sme si odfotili "za jazdy" a a frčali sme ďalej, do mesta Monticello.

Monticello je prvé mestečko na území štátu UTAH. Práve v tomto meste sa mne a mojim trom kamarátkam na cestách po USA stala jedna nepríjemná vec. Necelých 15 míl od mesta Monticcelo nám "odišla" guma a keďže sme mali len biednu rezervu, museli sme vyhľadať "help". Help nám hodil celkom fešný policman, ktorý okrem toho, že nám pomohol nahodiť rezervu, ochotne nám tiež cez vysielačku na policajnej stanici zisťoval, kde je najbližšia opravovňa. Všetko nakoniec dobre dopadlo, opravovňu sa nám za jeho pomoci podarilo pomerne rýchlo nájsť a my sme mohli síce s meškaním, ale už s novou gumou pokračovať v ceste ďalej.

V opravovni som vybrala to správne "obutie pre naše auto", čím som mierne vyviedla z miery svojimi znalosťami majiteľa opravovne, bývalého prisťahovalca z Maďarska. Nešlo mu do hlavy, že sa dobre vyznám v tom, čo sú radiálky a čo diagonálky a hovorí mi niečo aj slovíčko dezén. Keď sme sa lúčili, vyšla som s pravdou von, že čosi o tom musím vedieť, vzhľadom na to, že som to len nedávno študovala..:-), dokonca mám z motorov a tomu podobných záležitostí aj štátnice.....:-).

    Pri túlaní sa po štáte UTAH, sme videli aj skalný chrbát CAPITOL REEF, ktorý sa tu rozprestiera v dĺžke 160 km. V jeho ostrom skalnom chrbte sú dôsledkom sily vetra a vody vyryté fantastické skalné veže, dómy a vežičky.  Svoje pomenovanie dostal možno aj podľa bielych skál, ktoré majú kupolovitý tvar a pripomínajú  Washingtonský Capitol. Najznámejší je CAPITOL RIDGE, je to biela skalná kupola, ktorá vlastne dala pomenovanie celému parku. Naachádza sa tu aj CATHEDRAL VALLEY, kde sú červenohnedé monolity, vypínajúce sa až do výšky 200 m. Pri našom pobyte v Utahu sme na podrobné skúmanie skalného chrbátu Capitol Reef nemali veľa času, pretože sme sa rozhodli viac pozrieť BRYCE CANYON.

    Bryce Canyon  je pre turistov otvorený po celý rok.  Z hľadiska geológie je to ďalšia rarita Ameriky. Keď má človek dosť času, môže tu  absolvovať 37 míľovú trasu od Inspiration Point a ďalej do Sunrise Point, Sunset Point, Bryce Point, Paria View, the Natural Bridge a Rainbow Point. Na tejto trase sa dajú vidieť brilantné farby, akými hrajú skaly v tomto kaňone. Výška ihiel - skál sa tu pohybuje od 8 tisíc do 9 tisíc stôp, čo je cca 2 400 - 2 700 metrov Poplatok za vstup do parku autom je  5 $, (r. 1995).

Tento kaňon, ktorý leží v Južnom Utahu na hrane náhornej roviny, ktorá bola rozrytá eróziou do nekonečného množstva malých skalných ihiel, sfarbených vďaka prítomnosti železa do rôznych odtieňov by som ja skôr nazvala KAMENNÉ MESTO. Je to kaňon s najfarebnejšími farbami skál na celom svete. Túto oblasť skalného mesta objavil Mormon menom Ebenezer Bryce, po ňom sa dnes kaňon aj dnes volá. Indiáni pre túto oblasť dali zvláštne pomenovanie, PEOPLE IN THE BOWL, (Ľudia v mise) a to preto, lebo v ich fantázii každá skalná ihla znamená zakliateho človeka. Iný názov, ktorý toto miesto dostalo od indiánov je RED ROCKS STANDING LIKE MEN IN A BOWL-SHAPED CANYON.

Keď sme sa pozerali z terasy plata PAUNSAUQUNT PLATEAU dole, do kaňonu, otvoril sa nám prenádherný pohľad na katedrály, veže a vežičky. Bryce Canyon nás veľmi očaril a keď sme neabsolvovali túru do Gran Canyonu, rozhodli sme sa preskúmať čiastočne aspoň tento kaňon. Dole sa nám išlo celkom v pohode, zato hore to už bolo horšie a takmer nás v kaňone zastihla noc. Hore na plato sme vyšli už za tmy, ale výlet k "hoodoos" stál za to. Iste sa v duchu pýtate, čo to je hoodoos, nuž to je špeciálny výraz pre skaly v tomto kaňone, ktorých konce sú ostré a tenké ako needles, ihly. Park sa skladá zo série gigantických amfiteátrov, v ktorých sú milióny malých skalných ihiel-hoodoos.

V tejto lokalite sa nachádzajú aj kempy a miesto na nocľah sme našli aj my štyri. Kemp z názvom DUCK CREEK mal v čase našej návštevy kopec voľných miest. Okrem tejto skutočnosti sme tam objavili na prespanie aj skutočné "Tí-pí" a tak naša súkmeňovka rozhodla, že spať v "típí" je ideálne pre "bielu tvár" a tak prvý krát na našich cestách po Amerike sme vyskúšali aj ako sa spí Indiánom v ich príbytkoch. Bolo to moderné tí-pí, lebo v špici stanu sa konala aj elektrika. Spalo sa nám celkom dobre, nad ránom nás však prebudil hluk, ktorý sa rozliehal od neďalej cesty. Vstali sme, urobili raňajky a vydali sa na ďalšiu cestu, ktorá pokračovala do NEVADY a do mesta kasín LAS VEGAS.