• Letenky
  • Hotely
    Kde
    Príchod
    Odchod
  • Knihy
  • Prenájom áut

Listy z Ekvádoru-4.diel

Listy z Ekvadoru vznikli pocas mojho posobenia v krajine, kde som sa dostala cez vymenny program organizácie AIESEC. Sú to úryvky z mojich mailov kamarátom na Slovensku.

4.diel


Po dlhsom case sa Vam zasa ozyvam, aby som sa s Vami podelila o moje zazitky z tejto odlisnej ale aj tak krasnej krajiny.
Za tieto dva tyzdne -lepsie povedane vikendy som si bola obzriet velkomesta Ekvadoru-Quito(hlavne mesto) a Guayaquil(najvacsie mesto). Takze mam uz za sebou vsetky tri najvacsie, vratane Cuency.
Quito:
Este pred odchodom do Quita - v piatok vecer sa konala jedna party v dome americaniek, kde bolo asi 15 anglicky hovoriacich ludi a asi dve Ekvadorcanky. Vsetci mi vraveli, ze cesta do Quita je hrozna-10 hodin a v autobuse je strasna kosa. Nabalena asi vsetkmi teplymi vecami, ktore tu mam som sa vybrala na terminal. Pri vstupe do autobusu ma celu prehmatali, ci nahodov nieco neprevazam. Myslela som si, ze je to nasledok situacie v USA, ale kamos s ktorym som isla ma ubezpecil ze to je bezny postup. Napocudovanie cesta nebola az taka hrozna, a ani mi nebola az taka kosa a dokonca sme dostali aj ranajky:)) V Quite som sa mala stretnut s Andrejom zo Slovenska, ktory bol v Ekvadore dva roky a prave mal odist do Peru.
(Pracuje ako dobrovolnik u salezianov a dava im dokopy radia a pocitace aby sa mali v pralese ako vzdelavat-klobuk dole) Kedze sme sa nejako zle dohodli, na stanici ma necakal a tak som s tym chalanom odisla k AIESEcarom. Snazila som sa Andreja zohnat, ale povedali mi ze je niekde mimo Quita a vrati sa az v nedelu. Chcela som sa vybrat teda sama na obhliadku Quita, ale Aiesecari ma v ziadnom pripade nechceli pustit samu a oni mali nejake mitingy, takze tu nebol nikto kto by so mnou mohol ist.
Asi okolo stvrtej prisiel jeden Nemec, ktory tu pracuje v AIESECu, okrem neho tam bola jedna Polka a jeden Litovcan-takze Europa v plnom zastupeni. Vybrali sme sa k nemu domov, ze sa chce prezliect. Ale kedze ani on sa v Quite moc nevyznal, skoncili sme okruznou jazdou po Quite-ale krajina stala zato. Cestou spat sme si radsej zobrali taxik, ale taxikar vyuzil nasu nevedomost a tak sme mali druhu okruznu cestu. Ked som sa vratila na Univerzitu, povedali mi ze mi volal Andrej a tak som sa s nim skusila spojit. Bol zrovna v restavracii, ktoru vlastni Slovak ktory sa ozenil s ekvadorcankou. Tak sme sa konecne stretli a cely vikend som mala moznost rozpravat po Slovensky. Druhy den rano sme sa vybrali na La Mitad del Mundo-kde som jednou nohou stala na severnej a druhou na juznej pologuli, v dialke sa crtala sopka Cotopaxi a obzrela som si Historiu Ekvadoru. Tam sme stretli tiez jednu Canadanku plynule rozpravajucu cesky, lebo jej rodicia su cesi a Brazilcana, ktory odkazuje mojim rodicom aby sa o mna nebali, ze on zije v Juznej Amerike cely zivot a ze stale je v pohode.
Potom sme istli na prechadzku Historickym centrom Quita-kde najkrajsia je Narodna Katedrala. Nieco neskutocne. Mesto strazi Panna Maria s kridlami...Niektore kostoly v centre boli hrozne-plne zlata-proste des....
Po tejto prechadzke bolo nacace sa vratit aj domov-do Cuency. Cely vikend ma sprevadzalo slnecne pocasie a v takej 3000m vyske ma slniecko teda aj riadne spalilo-ale konecne mi bolo teplo. Takze potom ma uz cakala len 9 hodinova cesta spat, sprcha a rovno do prace.

Dalsi vikend sa zacal perfektnou oslavou Gregovych narodenin. Party asi 30 ludi. Pripravili sme mu prekvapenie-on chudak nic netusil. Vsetci sme sa bavili a tancovali. Kto pozna moje tanecne schopnosti(vsak Jaro, Rado, ocino...) vie ze to nie je nic moc. Ale ked som tancovala salsu, mala som pocit ze som od narodenia nic ine nerobila. Mala som vynikajuceho tanecnika, od ktoreho som dostala aj ponuku na sobas...ale nebojte sa-odmietla som...ja predsalen na tych Slovakov nedam dopustit.
Este jedna pozoruhodna vec z party. Uz som Vam spominala Zhumir-ich narodny napoj. Ma to asi 32% alkoholu. Sklidila som pochvalu, ze som jedina z bab ktora tam pije...A ja dodavam ze jedina (aj z chalanov) ktora tam potom ostala triezva. Oni nalievaju tak naspodok poharika a vypuju 4 a su mrtvi.

GUAYAQUIL:
V sobotu rano po 4 hodinach spanku sme sa  s Gregom vydali na cestu do tepla-Guayaquil. 4 hodiny v autobuse ubehli velmi rychlo-nadherna priroda a cestu nam tiez sprijemnovali rozni ludia ktori naskocili, nieco popredavali (od chipsov, cez vodu az po male prenosne radia) alebo nieco zahrali a potom za opat niekde vyskocili. Problemy som mala vsak s usami. Nadmorska vyska vyse 4000 metrov. Avsak narodny park Cajas stal zato. Este sa tam raz vyberiem....Cesta  viedla ponad mracna, citila som sa v lietadle. Pri vstupe do Guyaquilu nas vitali bananove plantaze a nadmorska vyska klesla na 300m.
Ked sme vystupili v Gyayawuile oblialo nas tazke teplo okolo 32 stupnov v tieni. Tam nas privital jeden Slovak, ktory prave konci svoju prax. Pripravili sme spolu prezentaciu a potom som asi 4 hodiny stala pri sporaku a varila halusky a piekla zemiakove placky. Prezentacia ktora sa mala zacat o 20.00 sa podla ekvadorskeho casu zacala o 1.00 v noci. Jedlo vsetkym chutilo, prezentacia zaujala a tiez sa naucili tancovat polku. Cely vecer sa pocuval Elan a slovenske ludovky a bola dobra zabava. Ked sme sa asi o 4tej rano vybrali spat, ocitla som sa v aute s dalsimi 9-timi ludmi + 3 ludia v kufri....:)))
Druhy den rano sme si namierili na obhliadku Historickeho parku a Cintorinu. Oni si cintoriny stavaju do vysky a prenajimaju si miestecka na 5 rokov. Su posadnuty truhlami. Na kazdom kroku ich predavaju a su ozdobene akokeby ich chceli vystavovat a pritom ich aj tak zabetonuju...
Potom uz len cesta spat a vela spanku...

Este zopar postrehov:
Ked som spominala ze tu je strasne vela deti, tak to je aj zdanie pretoze tu nemaju kociare. A ked vidite take nemluvna, ktore vezie tatko na motorke alebo nesie mama len tak prevesene cez plece..:((((:)))

Co sa tyka mojej prace trochu sa tu nudim, lebo slovo burokracia tu plati v plnom rozsahu.
Mam pocit ze nic nerobia, len o tom stale pisu...Vlastne ani sami nevedia co odo mna vlastne chcu. Su tak zabehnuti v tych svojich kolajach, ze len velmi tazko sa z nich chcu dostat.
BTW:Burro znamena osol...

Este jedna mila prihoda. Na to ze som Gringa (takto tu vojaju cudzinciov som si zvykla velmi rychlo), ale ked ma Danny-ekvadorec upozornil( po skusenosti s Helen-ukrajinka), ze ak mi niekto na ulici povie SUKA, tak sa nemam urazat...znamena to, ze som blondina a vraj je to mile...:)))na to sa mi zvykalo uz trochu tazsie. Na ulici vzbudzujem pozornost, lebo blondina v ekvadore je bud americanka, alebo ja jedina slovenka.

Zaujimave tu su tiez trhy, kde sa predava uplne vsetko od zeleniny, cez oblecenie az po kone. Tiez su tam babky bylinkarky, ktore sa snazia ocistit ta od zlych duchov...jedna sa ma opytala ci sa chcem ocisttit, ale preistotu som odmietla. Ked som videla ako trieskaju tie ubohe deticky akymisi bylinkami bolo to najlepsie co som mohla urobit...
Inac ludia tu vobec nevedia pocitat. Na vsetko by dali cenu 1 dolar a myslia si ze je to O.K. Za dolar sa tu da kupit 50 pomarancov na trhu ale aj 20 v supermarkete...

K tomu pocasiu: Nie, sneh tu nie.  Iba ak tak v nadmorskej vyske 4500 metrov ale aj tak tu nemaju ziadne vleky a kto by dokazal dychat tak vysoko?????? Sme sice 2500m nad morom, ale predsalen na rovniku. Tu je to roznorode-Costa (tam kde sa nachadza Guayaquil), ktore je odtialto 4 hodiny ma tropicke horucavy ale to vsetko zavisi od nadmorskej vysky. Cuenca je asi najstudensim mestom. Aj ked Quito je o cosi vyssie Cuenca je v nejakej chladnej kotline.

Najradsej tu mam svoju izbietku a cely nas domcek a donu Terezu. Ta sa o nas stara, akoby bola nasa mamina. Najradsej *krmi Grega* lebo je podla nej prilis chudy. Podla mna je tak akurat. Ale pre nich, cim plnsi, tym stastnejsi... Pravdou je ze ona je nato zvyknuta, pretoze to robi pre majitelov domu. Ale ked mi od stala vezme tanier ze ho umyje citim sa dost zle. Nehovoriac o tom ze obedujeme v takom salone akokeby sme zili v minulom storoci-velky stol a vysoke stolicky...

Zatial sa vsetci majte a slubujem ze Vas uz nebudem tak casto otravovat. Mnohe veci uz fakt zovsedneli a musim si nieco nechat aj ked pridem domov. Aj ked Emese spravne poznamenala, ze ja na vela veci zabudnem a vy mi ich budete vdaka tymto mailom pripominat.
Teraz by som sa chcela ist pozriet na vidiek, lebo velkomiest mam uz plne zuby. A zivot v nich zas nie je az taky odlisny ako u nas...

Z dalekeho sveta Andrea Andreita


Autor/zdroj: Andrea Frenová
Text bol naposledy zmenený dňa: 29.11.2002