AIESEC. Sú to sú úryvky z mojich mailov kamarátom na Slovensku., Ekvádor. dovolenky, dovolenka, zájazd, zájazdy, ubytovanie, ubytovania, kúpeľné, relaxačné pobyty, krajiny, metropola, metropoly, letoviská, letenky, hotel, hotely, penzión, penzióny, chata," /> AIESEC. Sú to sú úryvky z mojich mailov kamarátom na Slovensku., Ekvádor:" />
  • Letenky
  • Hotely
    Kde
    Príchod
    Odchod
  • Knihy
  • Prenájom áut

Listy z Ekvádoru - 2. diel

Listy z Ekvadoru vznikli pocas mojho posobenia v krajine, kde som sa dostala cez vymenny program organizácie AIESEC. Sú to sú úryvky z mojich mailov kamarátom na Slovensku.

2. diel
Vcera sa hral futbal Columbia-Ekvador. Vsade na ulici sa predavali dresy vo farbach Ekvadoru-od dupaciek az po obleky od Huga Bossa. Boli sme v dome jednej amigy-varili kurca, pili zhumir-ekvadorsky spirit, z ktoreho sa pripravuju dalsie napoje, zatial nemam recepty- a pozerali futbal-skoncilo to remizou.

Toto jedna stranka ekvadorskeho zivota, ked vsak vyjdes na ulicu-na kazdom kroku vidiet zobrajucich ludi, vsade niekto nieco predava a vsade je spina.

Zaujimave su tiez mestske autobusy. Nieco ako zastavky neexistuje a uz vobec nie presny harmonogram. Proste ides po ulici a zachce sa ti ist autobusom, vystrcis ruku a takmer este za pochodu naskocis. Najlepsie je hned sa niecoho chytit, lebo inac mozete skoncit na zadnom okne. V autobusoch je okrem sofera este jedna dolezita osoba. Chalan s kravatou potlacenou dolarovkami a medzi prstami ma dalsie-uz ozajstne a vybera 20 centov a tvari sa dolezito.

Na jednu dolezitu vec som skoro zabudla-najlepsia narodna hra je privitanie. Mam pocit, ze okrem toho cely den nic nerobia. Pri stretnuti si Ekvadorci davaju pusinku na jedno licko a popritom povedia vsetky privitacie frazy, ktore som sa naucila v skole-Hola, Buenos dias, Como te vas, Como estas. A ked vojdes do miestnosti nestaci, ze sa pozdravis nahlas vsetkym ale obides vsetkych dookola-od sefa az po upratovaca a potom konecne povies co vlastne chces. A pri odchode to vsetko zopakujes. A ked prides v ten den trikrat, tak to zopakujes trikrat.Ja pracujem so siedmimi ludmi a tak travim kazdy den peknych par minut pozdravmi a lickujem sa s kadekym. Ak sa nahodou nepozdravis, beru to ako urazku...

Spociatku som sa budila o druhej v noci a chcela vstavat, ale dnes sa mi podarilo spat az do siestej, takze si zvykam.

Co sa tyka aklimatizacie-je mi vzdy a vsade zima. Na moje tielocka a suknicy mozem zabudnut. Tielka aspon vyuzijem pod svetre. Ekvadorcania hovoria, ze cez den sa vystriedaju vsetky rocne obdobia-ja dodavam, ze okrem leta. Vedela som, ze bude chladno, ale urcite nie az takto. Vecer a rano nosim rukavice a sal. A ked idem vecer von, tak si beriem svoju vetrovku, ktoru vyuzivam doma ked je peknych par pod nulov. Urcite tu nie je az taka zima, ale kedze nemaju kurenie a dvere a okna maju vzdy otvorene, tak Ti nemoze byt teplo ani vo vnutri a tak jedine miesto kde je teplo je horuca sprcha. Vraj si nato zvyknem. Ekvadorcania chodievaju v trickach...

A co sa tyka jedla. Zatial som opatrna, a ani nemam nejake problemy, ale viem ze aj tak pridu. Proste bakterie su tu ine a podla ekvadorcanov milsie.


A uz by som fakt mala prestat. Prave rozmyslam nad tym, ze si zajtra pojdem kupit poncho, lebo sa zblazim od zimy...

Z dalekej cesty...Andrea Andreiita


Autor/zdroj: Andrea Frenová
Text bol naposledy zmenený dňa: 21.02.2002