Kyjev - Info/Letenka/Hotely

  • Letenky
  • Hotely
    Kde
    Príchod
    Odchod
  • Knihy
  • Prenájom áut


Kyjev je hlavné a najväčšie mesto Ukrajiny, správne stredisko Kyjevskej oblasti. Takmer trojmiliónová metropola leží v severnej časti krajiny na rieke Dneper, ktorá svojim tokom delí Ukrajinu na takzvanú ľavo a pravo brežnú.

Názov mesta je odvodený od mena Kyj (po ukrajinsky Київ [kyjiv] a znamená teda „Kyjov“ (patriaci Kyjovi). V iných jazykoch: po rusky: Киев [kijev], po poľsky: Kijów, po nemecky: Kiew. Slovenské Kyjev (podobne v iných jazykoch) je vlastne ruský názov písaný slovenským pravopisom.

Kyjev je situovaný vo vzdialenosti asi 850 kilometrov od slovenských hraníc a len necelých 200 kilometrov od známeho mesta Černobyľ. Mesto sa rozkladá na ploche 827 km² a má 2 660 000 obyvateľov (2005). Je dopravnou križovatkou a centrom elektrotechnického priemyslu.

Ukrajinská metropola na prvý pohľad pôsobí ako majestátne veľkomesto podobné Budapešti či Viedni. Jej historické centrum sa rozkladá na pahorkoch nad pravým (západným) brehom Dnepra. V 20. storočí vyrástli nové štvrte aj na ľavom brehu, ako napríklad Darnyca alebo Podil.

Reliéf mesta je dosť členitý, lesnaté pahorky sú od seba oddelené malými údoliami zbiehajúcimi sa k Dnepru. Do Dnepra pri Kyjeve sa zľava vlieva rieka Desna, severne od mesta Dneper zadržuje veľká Kyjevská priehrada.

Jedna z najkrajších peších zón mesta je formovaná 1,5 km dlhou ulicou Kreščatik, ktorú lemujú obchody, administratívne budovy, veľvyslanectvá a kultúrne pamiatky.

Ďalšou zaujímavou uličkou je Andrejevský Spusk. Nájdete tu takmer všetkých pouličných umelcov Kyjeva, ale hlavne súkromné galérie, obchody so suvenírami a ceny len pre najbohatších turistov.

V súčasnosti je mesto vyhľadávanou turistickou destináciou najmä pre návštevníkov z USA či Kanady, ktorí tu pátrajú po svojich predkoch alebo hľadajú „exotiku“ minulých čias. Kyjev nepatrí k miestam, ktoré by navštevovali našinci.

Mesto sa nachádza na nížine, ktorá nech sa už pozriete ktorýmkoľvek smerom, nemá konca-kraja. Prírodnou dominantou metropoly je mohutná rieka Dneper, ktorá na svoje kyjevské brehy naplavila piesok vytvárajúci v meste riečne pláže.

Obdobie najväčšieho rozkvetu metropoly je už minulosťou. Bolo to v deviatom storočí n.l., keď bol mocný Kyjev hlavným mestom ešte mocnejšej ríše – Kyjevskej Rusi. Vtedy mesto nazývali “bránou do Európy“, pretože kto prešiel cez Kyjev od východu, ten mal pred sebou odkrytú celú-šíru Európu.

V danom období plnilo mesto najmä obrannú funkciu a úspešne čelilo útokom východných barbatských kmeňov. Jednou z najstarších architektonických pamiatok, ktorá dodnes pripomína zašlú slávu Kyjeva, je Zlatá brána – pozostatok z opevnenia mesta, ktoré dal postaviť knieža Jaroslav Múdry na začiatku 11. storočia.

Kyjev sa po vzniku Sovietskeho Zväzu stal tak, ako aj celá Ukrajina, jeho súčasťou a to ho zmenilo a vytvorilo jeho dnešnú tvár. Dôsledkom dlhoročnej rusifikácie je okrem iného aj to, že dnes hovorí v Kyjeve úradným ukrajinským jazykom len tretina jeho obyvateľov. Povojnová architektúra je strohá a fádna. V centre mesta sú jej výtvormi veľké sivé budovy úradov a rôznych inštitúcií a v iných častiach mesta nekonečné množstvo tehlových obytných domov.

Miestni obyvatelia radi navštevujú cintoríny, kde len tak chvíľu postoja pri hrobe ktorejsi známej osobnosti. Cintorínov, na ktorých rastú veľké gaštanové stromy, je v Kyjeve nespočetné množstvo.