Krupina - Úvod/Mapa

Leží na Krupinskej planine v doline potoka Krupinica, na sever od nej sa tiahnu Štiavnické vrchy.

Územie bolo osídlené už v mladšej dobe bronzovej, zachovali sa tu pamiatky lužickej kultúry.

V okolí sa vyskytovali rudy zlata a medi. Práve ich ťažba prilákala v 12. a 13. storočí nemeckých baníkov. Z pôvodne slovanskej osady vznikla nemecká banícka obec.

Prvá písomná zmienka o baníckej obci na starej Zvolenskej obchodnej ceste je z roku 1238. V roku 1244 získala Krupina výsady slobodného kráľovského mesta. Neskôr pribudlo jarmočné právo v roku 1396 a trhové právo v roku 1430.

Baníctvo po vyčerpaní ložísk v 14. storočí upadlo. V roku 1440 obsadili Krupinu husiti.

Význam mesta stúpol v 16. storočí, keď ho začlenili do protitureckej obrannej línie. Spočiatku mal opevnenie iba kostol ešte z čias husitov. V rokoch 1551–1564 mesto opevnili a malo aj stálu vojenskú posádku. Dokázalo Turkom odolať.

Na začiatku 17. storočia po nepokojoch snemové zákony ustanovili rovnoprávnosť maďarského, slovenského a nemeckého obyvateľstva v mestskej správe.

Stavovské povstania v 17. a na začiatku 18. storočia, veľký požiar a morová epidémia zapríčinili stagnáciu mesta. Po úpadku baníctva sa obyvateľstvo zaoberalo poľnohospodárstvom, najmä pestovaním ovocia a remeslami. Na konci 17. storočia tu pracovalo 17 cechov. Niektoré remeslá a ich výrobky pretrvali až do 20. storočia, ako kožušníci a tkáči. Krupinu preslávilo aj vyrezávanie betlhemov a malých sošiek i krížov.

Určité hospodárske oživenia priniesla mestu výstavba železnice do Zvolena v roku 1926, vznikol kameňolom.

Po 2. svetovej vojne sa priemysel sústredil na výrobu strojárskych a potravinárskych výrobkov.

Najstaršia evanjelická škola tu pôsobila už v roku 1570. V meste sa narodili básnici Karol Braxatoris a Andrej Sládkovič, spisovateľka Elena Maróthy-Šoltésová. Začas tu pôsobil národovec a prvý predseda Matice slovenskej Štefan Moyzes.