Čím je tento ostrov taký výnimočný? Ani tí, ktorí ho navštívili už viackrát, na túto otázku nedajú presnú odpoveď. Vymenúvajú všetko, čo ich zaujalo, od rôznorodosti, krásy pláží, zaujímavosti pamiatok, divokosti vnútrozemia …
Kréta je pravdepodobne najsilnejšia a najpôsobivejšia svojimi ľuďmi. Grékmi, ktorí sa viac cítia byť Kréťanmi ako občanmi Grécka, ktorí našli radosť v každom dni svojho života. Vyrovnanosť, schopnosť tešiť sa z najobyčajnejších, vecí z nich robí najšťastnejších Európanov. Veď sa aj spolu s Nemcami dožívajú v rámci Európy najvyššieho priemerného veku - 76 rokov. V Nemecku je to vďaka vynikajúcej zdravotníckej starostlivosti. Na Kréte, i napriek fajčeniu, sýtym večeriam a silným kávam namiesto raňajok, je na prvom mieste pravdepodobne práve radostný, optimistický prístup k životu.
Základné údaje:
Rozloha: 8259 km2
Najvyššie vrchy: Psiloritis v pohorí Ida - 2456 m. Pachnes v pohorí Biele hory - 2452 m.
Hlavné mesto: Iraklion, asi 135000 obyvateľov. Niekde sa uvádza aj ako Heraklion.
Najkrajšie mestá: Chania, s počtom obyvateľov asi 80000, Rethimnon, s počtom obyvateľov asi 30 000 a Agios Nikolaos, ktoré nemá ani 10000 obyvateľov.
Celkove žije na Kréte asi 600 000 obyvateľov.
Ekonomika kréty
Kréta žije prevažne z cestovného ruchu. A pretože sa cestovný ruch sústreďuje najmä na pobreží, väčšina obyvateľov ostrova žije v súčasnosti v blízkosti mora. Počet lôžok na ubytovanie je okolo 170 000.
Skutočných priemyselných podnikov je veľmi málo, čo pozitívne vplýva na kvalitu životného prostredia. Pravda, oči treba prižmúriť nad množstvom áut a teda aj výfukových plynov, najmä v oblastiach s najväčšou koncentráciou obyvateľstva.
Väčšie problémy so životným prostredím spôsobuje množstvo odpadu z plastov. Triedenie odpadu a jeho ďalšie spracovanie sa zatiaľ nerozbehlo a ukazuje sa, že práve tento problém začína byť na Kréte najaktuálnejší a najzrelší na riešenie.
Na pobreží sa ešte menší počet Kréťanov živí rybolovom. More okolo Kréty je však do značnej miery vylovené a tak rybolov rýchlo stráca na význame.
Úrodné, nížinné oblasti Kréty, sú plné olív, ovocných sadov a intenzívne obrábaných polí. Dominujú citrusy a ako zaujímavosť, na juhovýchode aj banánovníkové plantáže.
Strmé hory plné roklín ponúkajú skromné príležitosti obživy pastierom oviec a kôz.
Je teda zrejmé, že cestovný ruch je jediným zdrojom prosperity obyvateľstva Kréty. Príjmy z neho sú rozhodujúce i napriek tomu, že podľa odhadov ekonómov, 30 až 50 % obratu v cestovnom ruchu ešte donedávna plynulo medzi občanmi mimo zdaňovania.
Situácia sa v tomto smere vraj zlepšuje, ale Kréťan vždy hľadá spôsob, ako obísť povinnosti voči štátnej pokladnici. Aj preto napríklad štatistiky dodnes uvádzajú, že približne polovica Kréťanov má povolanie - roľník. Roľníci majú totiž najvýhodnejšie dane.
Dejiny Kréty
Prvé informácie o osídlení ostrova sú zo 7. tisícročia pred Kristom. Približne 3000 rokov pred. Kristom si lovci začínajú budovať opevnené obydlia a venujú sa poľnohospodárstvu.
Potom prišlo historicky naslávnejšie obdobie, ktoré uzavrela séria zemetrasení niekedy okolo roku 1450 pred Kristom. Kréta sa stala stredomorskou námornou a obchodnou veľmocou. V tomto období vznikla slávna minojská kultúra, pozostatky ktorej obdivujeme dodnes.
Okolo roku 1200 pred Kristom prichádzajú na Krétu dórski Gréci a zakladajú mestské štáty. Bolo ich asi 35 a viacmenej všetky medzi sebou bojovali takmer 1000 rokov. V helénskom období boje ustali a mestské štáty si udržali samostatnosť do roku 67 pred Kristom, keď sa ostrov stal rímskou provinciou.
Krétska kultúra
Absolútnou jednotkou Kréty je minojské umenie. Nie že by sa v iných dobách nerodili géniovia a umelci, ale palác v Knossose je jednou z najstarších pamiatok ľudskej civilizácie vôbec. Nám, ktorí sme pyšní na dnešné technické časy, pripomína, že už pred 3500 rokmi ľudia poznali vodovod, kanalizáciu, ústredné kúrenie.
Palác v Knossose bol na hnev archeológov a dnes na veľkú radosť turistického priemyslu čiastočne zrekonštruovaný. Vari aj preto je tak hojne navštevovaný. Sú aj vzácnejšie pamiatky, ako tvrdia odborníci, avšak len v Knossose dostali podobu, ktorá je pre laika dovolenkára atraktívna a zaujímavá.
Dovolenkári sa bežne stretnú aj s pamiatkami na časy nadvlády Benátok. Pevnosti, pozostatky pevností, ale najmä architektúry z týchto čias, nájdeme najmä v Chanii, Iraklione, Rethimne, Gramvouse, Soude a Spinalonge.
Osobitnú kapitolu tvoria kláštory. Do niektorých častí takmer všetkých kláštorov majú prístup aj dovolenkári. Niekde sa len poprechádzajú po nádvorí, pozrú si kostol, inde sú aj malé múzeá. K najnavštevovanejším patrí kláštor Preveli.
Najpopulárnejším hudobným nástrojom sú bousouki, na ktorých sa vyhráva pre potešenie dovolenkárov, no najmä pre potešenie domácich v reštauráciách, ktoré navštevujú prevažne oni.
Turistami obľúbený je aj tanec sirtaki. Slávny sa stal podľa filmu Grék Zorba. Tento tanec však v skutočnosti historicky neexistuje. Je to zjednodušená podoba nesmierne zložitého tanečného umenia, ktoré za krátky čas Antony Quinn, predstaviteľ Gréka Zorbu, nedokázal zvládnuť. Potom prišli turisti a pýtali sa na kaviarne, kde sa sirtaki tancuje. Kréťania porozmýšľali, pozreli si tanec vo filme, a zaviedli ho do dovolenkových programov.
K silným zážitkom dovolenkára môže patriť aj návšteva bousouki barov. V nich sa kvalita speváka hodnotí napríklad počtom rozbitých tanierov. Čím sa spevák divákom viac páči, tým viac pripravených tanierov rozbijú. Hľa, ako možno vymyslieť niečo na prežitie hrnčiarskeho remesla a keramiky.
A ešte jedna zaujímavosť. Vo svete je veľmi známy maliar El Greco, ktorý väčšinu života prežil v Taliansku a Španielsku. Pochádzal z Kréty a jeho pôvodné meno bolo Dominicos Theotokopulos.
Mravy a morálka na Kréte
Pochopiť dušu a myslenie Kréťana nie je jednoduché. Z hľadiska dovolenkára nech je však najpodstatnejšie to, že Kréťania sú veľmi pohostinní, priateľskí a dobrí.
Aj na Kréte si treba dívať pozor na peňaženky, fotoaparáty, či pasy. Nie však kvôli domácim, ale kvôli turistom. Kréťania prakticky nekradnú. Preto nech nikoho neprekvapí, ak mu v požičovni áut povedia, že keď sa skončí termín, môže auto nechať na tej a tej ulici odomknuté a kľúčik nech dá pod rohožku vodičovho sedadla. Tak to predsa robia všetci.
Nech žiadneho turistu neprekvapí otvorený kostol, či kaplnka prakticky kdekoľvek. A nech sa nečuduje nad nechránenými ikonami, svietnikmi a pokladničkami plnými peňazí. Zbytočne budete domácich upozorňovať, že sú to veľké hodnoty, že ich treba strážiť. Začudujú sa a opýtajú veľmi jednoducho. Kto by kradol?
Je zaujímavé, že väčšina turistov sa tejto morálke prispôsobuje a nekradne. Osobitne vážení sú z tohto hľadiska slovenskí a českí dovolenkári. Nepokazme si to.
Sú Kréťania dokonali? V žiadnom prípade nie. Majú aj svoje nedostatky. Povestní sú napríklad takmer orientálnym vzťahom k ženám. Keď sa žena vydáva, veľkú hodnotu má jej panenstvo a potom poslušnosť v patriarchálnej spoločnosti.
Antikoncepcia je lacná a takmer nepoužívaná. A ak aj nejaký plážový zvodca nosí vo vrecu prezervatív, nie je to preto, že by ho trápilo prípadné tehotenstvo turistky, skôr preto, že sa bojí, aby od tej nemravnice nedostal AIDS. Vo väčšine prípadov však nemyslí ani na to.
Kuriozitou myslenia Kréťana je aj vzťah k strelným zbraniam. Poľuje na všetko a strieľa veľmi rád. Na dobrej dedinskej svadbe sa do vzduchu vystrieľa aj 2-3 tisíc ostrých nábojov. Je to zázrak, alebo rozvaha, že sa takmer nikdy nič nestane?
V pobrežných oblastiach sa samozrejme so strieľaním v rámci zábavy dovolenkár nestretne.
Tak teda, akí sú Kréťania? Dobrí, či zlí? Jednoznačne skôr dobrí. Ani plážových zvodcov nie je priveľa. Nevraviac o tom, že i tu platí princíp "ponuky a dopytu" a že ono to všetko nevzniklo samé od seba.
Jedlo a nápoje
Dovolenkár sa na Kréte v nejednom prípade so skutočnou kuchyňou ostrovanov nestretáva. A ak, tak len v sprostredkovanej podobe.
Jedným z prejavov miestnych tradícií, ktoré sú v tomto prípade viac-menej platné v celom Grécku, sú hotelové raňajky. Pokiaľ nie sú v hoteli bufetové stoly, raňajková ponuka býva veľmi skromná a jednotvárna. Aj bufetové stoly v menej hviezdičkových hoteloch sú neraz oveľa slabšie, ako napríklad v španielskych destináciách.
Prečo je tomu tak? Tu sa stretávajú dve nezlučiteľné tradície. Kým u nás vládne presvedčenie, že raňajky majú byť výdatné, bežný Kréťan začína deň silnou čiernou kávou a prípadne cigaretou. Až okolo desiatej predpoludním niečo malé "prehryzne", opäť si dá kávu, zľahka sa naobeduje, dá si kávu, otvorí druhú škatuľku cigariet. A kedy vlastne poriadne je? Predsa večer. Presnejšie povedané, skôr v noci. Pozvánka na trojhodinovú večeru po 21. hodine je úplne normálna.
Bežný dovolenkár to teda pocíti tak trochu na raňajkách. Alebo aj večer, ak nie sú bufetové stoly a kuchári varia miestne jedlá. Zapekané paradajky plnené ryžou, množstvo zeleniny pripravovanej netypicky, niekoho nadchne, iného privedie k tomu, že si ešte musí ísť niečo kúpiť na zjedenie.
To sa však stáva už len výnimočne a skôr vo vnútrozemí, ako pri mori. Hotelieri dobre vedia, že dovolenkárske chute sú odlišné. A tak varia to, čo našinec ochotnejšie zje.
V prímorských tavernách najlepšie vidieť, ktoré jedlá sa stali dovolenkovým znakom miestnej kuchyne. Moussaka, jahňacie rebrá, souvlaki, a ako predjedlo grécky šalát, či tzatziki. Sú to všetko výborné jedlá, ani zďaleka však nepredstavujú skutočnú kuchyňu Kréty. Do nej patria množstvo najrôznejšej zeleniny, strukoviny, ryby, chlieb a syry.
Naozaj krétske sú napríklad niektoré druhy syrov, ktoré stoja za ochutnanie. Mäkký tvarohový syr anthotiro, tvrdý syr kefalotiri. Obidva druhy syrov vyrábajú z kozieho a ovčieho mlieka a sú pomerne drahé. Tak ako aj miestny, veľmi kvalitný olivový olej.
Výnimočne sa možno stretnúť s paximadi, tvrdým šrotovým chlebom, ktorý pečú tam, kde je ďaleko pekáreň. Chlieb sa vysuší a pred použitím namáča vo vode.
Prekvapením môže byť aj posedenie pri baraních tenkých klobáskach poliatych citrónovou šťavou. Je to prekvapenie pre väčšinu hostí veľmi príjemné.
Vynikajúce sú miestne, menšie, no veľmi chutné banány.
Najlepšie taverny a reštaurácie sú tie, kde sa držia miestnych tradícií. K jedlu, a to aj k zemiakom, dajú na stôl vždy dostatok chleba, všetko sa pripravuje na olivovom oleji a vy sedíte na typických, neveľmi pohodlných drevených stoličkách. Je takmer normálne, že ak zájdete do niektorej taverny dvakrát, už vás berú ako stáleho hosťa a po jedle vám zadarmo dajú pohárik pálenky. Ak ste s deťmi, aj nejaké ovocie.
Týmto sa dostávame k nápojom. Pri mori sa dajú kúpiť všetky druhy nealkoholických nápojov. A pri mori sa veľmi často pije káva. Turistami je mimoriadne obľúbené frapé - ľadová káva. Skutočne osvieži. Domáci však pôvodne pili, a vo vnútrozemí stále aj pijú, najrôznejšie bylinkové čaje.
Akýmsi národným alkoholickým nápojom Kréty je raki, pálenka pripravovaná z hroznového vína. No a samozrejme, je tu obrovský sortiment vína. Bieleho i červeného.
Keď dostanete chuť na čerstvú rybu, počítajte s pomerne vysokými cenami. Tak ako všade pri mori, aj tu je najcennejšie to, čo sa z mora vyloví. Ak je z darov mora niečo lacné, ide pravdepodobne o dovoz mrazených japonských úlovkov.
A keď dostanete chuť na sladkosti, počítajte so silným vplyvom Orientu. Zákusky sú veľmi chutné, zaujímavé, no prevažne aj veľmi sladké, plné medu. Nie každému to vyhovuje, no každý by sa o tom mal aspoň raz presvedčiť sám.
Ľubomír Motyčka
Tento text bol prevzatý z časopisu Cestovateľ so súhlasom vydavateľa.
