Kremnica - Úvod/Mapa

  • Letenky
  • Hotely
    Kde
    Príchod
    Odchod
  • Zájazdy
  • Knihy
  • Prenájom áut
Uprostred Kremnických vrchov až v malebnej doline potoka Bystrice sa rozprestiera Kremnica.

Vznikla ako banská osada na ťažbe zlata, ktoré sa tu získavalo pravdepodobne už od 11. storočia. V roku 1328 uhorský panovník Karol Róbert z Anjou udelil Kremnici privilégiá slobodného kráľovského banského a minciarskeho mesta. Súčasne sem premiestnil mincovňu, dovtedy bola vždy v sídle kráľa. Od roku 1329 v nej začali raziť uhorské groše a od roku 1335 zlaté floreny – kremnické dukáty, až do 16. storočia veľmi uznávané platidlo. Ťažba a tavenie zlata, razenie mincí zabezpečili rozmach mesta. Zlato sa ťažilo pomocou kolesových mlynov a v okolitých lesoch napálené drevené uhlie sa používalo pri jeho zhutňovaní. V tom období sa prisťahovalo mnoho baníkov z iných banských oblastí, najmä z Nemecka. Nemecké obyvateľstvo v meste prevládalo až do začiatku 20. storočia. Počas najväčšej produkcie v 14. a 15. storočí sa ročne vytavilo 165 kg zlata a mincovňa dodávala 24 000 zlatých dukátov. Vtedy dostala Kremnica prívlastok zlatá. Kremničania a mesto bohatli aj z vlastníctva pozemkov a panstiev nielen v okolí, ale aj na juhu Turca. Dokonca mesto vlastnilo liečivé pramene v Turčianskych Tepliciach. V období najväčšieho rozmachu mala vo Zväze stredoslovenských banských miest dlho vedúce postavenie. Vtedy vystavali hradný areál, mincovňu, radnicu a meštianske domy.

Začiatkom 16. storočia nastáva pomaly úpadok banskej slávy, tak ako vo všetkých baníckych mestách stredného Slovenska. V Kremnice urýchlili hospodársky úpadok jednak vyčerpanie dostupných ložísk a presun ťažby do hĺbok, ďalej turecká hrozba aj ničivý požiar v roku 1560.

Úpadok baníctva sa prejavil aj na remeselnej výrobe, ktoré podporovali baníctvo. Začiatkom 18. storočia dočasne obnovili ťažbu zlata. Mesto sa neskôr stáva známe výrobou papiera, ktorého základy siahajú až k starým mlynom na papier.

Hospodárske oživenie prinieslo mestu dokončenie železnice Zvolen – Vrútky. Vznikla tu garbiareň, výroba gombíkov, fajok a i. Raritou je výstavba prvej podzemnej elektrárne v hĺbke 240 m.

Kremnica bola dávno centrom kultúry a školstva. Už na konci 14. storočia vznikla latinská, neskôr nemecká a slovenská škola. Latinská škola bola prvou na Slovensku, kde sa vyučovalo z Komenského učebníc a používali sa jeho vyučovacie metódy.

V meste žili mnohé významné osobnosti, básnik a zástanca všeslovanskej vzájomnosti Ján Kollár, skladateľ Ján Levoslav Bella, medailér a portrétista Karol Gerl, spisovatelia Gustáv Zechenter Laskomerský a Jozef Cíger Hronský.

V regióne sa oplatí vidieť

Kúpele Brusno sa rozprestierajú v malebnom, postrannom údolí, na úpätí vrchov Slovenského Rudohoria. Kúpeľných hostí lieči okrem klímy a čistého vzduchu aj minerálna voda. Rozhodujúcim činiteľom úspešnej kúpeľnej liečby v kúpeľoch Brusno sú prírodné liečebné prostriedky, predovšetkým liečivá minerálna voda.
Téma: Kúpele
Fotky z mapovania TTP v Kremnických vrchoch.
Téma: Fotogalérie
Východiská: Kremnica

Na okolí doporučujeme navštíviť

Téma: Hrad/Zámok
Východiská: Levice
Blízko južných hraníc stredného Slovenska, 17 km severne od Šiah, v okrese Zvolen, vyrastajú nové, moderné kúpele Dudince. Ležia pri juhozápadnom upätí vulkanickej Krupinskej vrchoviny v nadmorskej výške 140 m.
Téma: Kúpele
Východiská: Dudince
Medzi slovenské kúpele je začlenený aj kúpeľný liečebný ústav v Kováčovej. Poskytuje sa v ňom ambulantná kúpeľná liečba pacientom s niektorými chorobami pohybových ústrojov, stavmi po úrazoch a ortopedických operáciách a s niektorými organickými nervovými chorobami.
Téma: Kúpele
Východiská: Zvolen
Vo svete sú známe štyri kúpeľné miesta, v ktorých vyvierajú minerálne pramene prirodzenej izotermickej teploty s vysokým obsahom kysličníka uhličitého. Iba jeden z týchto prameňov sa nachádza v strednej Európe, a to v liečivých kúpeľoch na Sliači.
Téma: Kúpele
Východiská: Sliač