Tretí najrozľahlejší štát Afriky leží v jeho centrálnej časti pozdĺž rovníka. Stred krajiny zaberá Konžská panva vyplnená mladými usadeninami. Obklopuje ju 1000–1500 m vysoké plošiny. Východná hranica prebieha po Východoafrickej prekopovej prepadline vyplnená jazerami Albertovo jazero, Eduardovo jazero, Kivu, Tanganika a Mweru. Prepadlinu lemujú pohoria Mitumba, Ruwenzori s najvyšším štítom krajiny Margherita (5220 m n. m.) a Virunga s činnými sopkami. Temer polovicu územia pokrývajú dažďové lesy. Pomenovanie krajiny je podľa jej najväčšej rieky.
Bývalá belgická kolónia získala nezávislosť roku 1960. Názov si však roku 1971 zmenila na Zair, čím deklarovala úsilie politických vodcov vysporiadať sa s koloniálnou minulosťou. Nové politické smerovanie odráža aj jej opätovné premenovanie v roku 1997.
Nerastné bohatstvo (meď, zinok, diamanty, kobalt, zlato, urán) má značné a väčšinou ešte nevyužité. V krajine je až 40 % potenciálu vodnej energie Afriky. Dažďové lesy až na 50 až 60 % rozlohy, poskytujú vzácne dreviny (eben, mahagónovec). Obyvatelia pre vlastnú spotrebu pestujú kukuricu, strukoviny, arašidy, ryžu. Na plantážach je vedúca plodina káva, kakao, palma olejná, bavlník, čaj, kaučukovník. Chov zvierat (hovädzí dobytok) je len vo vyššie položených pohoriach a plošinách, vzhľadom na výskyt tse-tse múch.
Priemysel má málo rozvinutý. Zastupujú ho výroba potravín a na baníctvo nadväzujúce odvetvia (hutníctvo, úprava rúd, výroba výbušnín).
Konžská Demokr. Rep. - Info
