Kežmarok - Úvod

Kežmarok leží v severovýchodnej časti Popradskej kotliny v nesúmernej doline a na nive Ľubice. Územie mesta bolo osídlené už v dobe kamennej, sú tu bohaté nálezy z doby bronzovej, železnej, sídlisko z doby laténskej a rímskej, slovanské sídlisko a základy sakrálnej stavby z 12. – 13. st.

Prvá písomná zmienka o meste pochádza z r. 1251 v darovecj listine kráľa Belu IV. Kežmarok získal mestské výsady v r. 1269. V r. 1380 sa stal slobodným kráľovským mestom. Hlavným zdrojom bohatstva mesta boli remeslá a obchod, najmä s Poľskom, ktorý prekvital hlavne v 15. a 16. st. Dôležitá bola aj remeselná výroba. V Kežmarku bolo viac ako 30 cechov, v r. 1715 tu bolo 263 remeselníckych dielní. V r. 1889 bola otvorená doprava na železnici medzi Popradom a Kežmarkom. V 2. polovici 19. st. sa položili základy textilného priemyslu, ktorý má v hospodárskom živote významné miesto aj v súčasnosti. Okrem neho sa tu vyrábajú lanovky, mlieko a mliečne výrobky.

Leží v Popradskej kotline na rieke Poprad, kde do neho ústi zľava Biela voda z Tatier a sprava Ľubica z Levočských vrchov. Kežmarok sa môže pýšiť jednou z najkrajších panorám Tatier. Obzvlášť vyniká pohľad na Lomnický štít.

Územie mesta bolo osídlené už v neolite. V okolí sú významné nálezy o živote ľudí s púchovskou kultúrou. Našli sa tu aj zvyšky slovanského sídliska.

Do polovice 13. storočia boli na území Kežmarku tri osady – rybárska s trhom, kráľovských strážcov hraníc a nemecká. Práve o nej sa zachovala aj prvá písomná zmienka v kráľovskej listine Bela IV. z roku 1251. Spojením týchto troch osád vznikol Kežmarok, ktorý mestské výsady získal roku 1269. Na konci 13. storočia začas patril do Spoločenstva spišských Sasov.

Od roku 1380 bol Kežmarok slobodným kráľovským mestom. Kežmarok a Levoča, v minulosti dve najvýznamnejšie spišské mestá, dlhé roky súperili o hospodárske prvenstvo – o právo skladu. Spor nakoniec vyhrala v roku 1558 Levoča.

V 15. storočí získal Kežmarok viaceré privilégiá, napr. oslobodenie od cla, právo meča.

Roku 1433 mesto obsadili husiti.

Najstaršia zmienka o Kežmarskom hrade je z roku 1447. Mal viacerých majiteľov. Až za vlastníctva Thökölyovcov, po neúspešnom povstaní Kežmarčanov proti nim, sa Kežmarok stal poddanským mestom. Z poddanstva sa vykúpil v roku 1651 a opäť bol slobodným kráľovským mestom.

Mesto v roku 1720 získalo do vlastníctva hrad s okolitými obcami.

Hoci Kežmarok prehral spor s Levočou už v 15. a16. storočí mal významný príjem z remesiel a obchodu. Najvýznamnejšia bola výroba plátna, súkna a ihiel. V roku 1715 tu pracovalo 263 remeselníckych dielní. V 19. storočí založené manufaktúry na výrobu plátna a súkna zanikli. Na tradíciách pláteníctva vyrástla moderná textilná výroba.

Od konca 19. storočia mal Kežmarok železničné spojenie s Popradom.

Do 14. storočia siahajú základy kvalitného školstva v meste (neskôr evanjelické lýceum). Hrávali sa tu aj divadelné predstavenia, koncerty organistov, mestských trubačov, pracovali literárne spolky.

V Kežmarku pôsobili spisovateľ a národovec Karol Kuzmány, spisovateľ Ján Chalupka a matematik Juraj Hronec.