• Letenky
  • Hotely
    Kde
    Príchod
    Odchod
  • Knihy
  • Prenájom áut

Kde sú srdcia Habsburgovcov

Cintoríny majú "sezónu" vlastne iba začiatkom novembra v deň Pamiatky zosnulých a na sviatok Všetkých svätých, keď sa náhlime k hrobom svojich blízkych.

Cintoríny majú "sezónu" vlastne iba začiatkom novembra v deň Pamiatky zosnulých a na sviatok Všetkých svätých, keď sa náhlime k hrobom svojich blízkych. V tichých modlitbách prosíme o ich večné odpočinutie a myslíme na našu pominuteľnosť.

Prinesieme kvety, zapálime sviečky a zas prídeme až o rok. A to je škoda, lebo cintoríny ponúkajú priestor na zastavenie sa v uponáhľanom čase, náhrobné kamene aj veľkolepé pomníky svedčia o histórii našich predkov a staré stromy lákajú k zdravotným prechádzkam.

Na túto myšlienku ma priviedla návšteva Centrálneho cintorína (Zentralfriedhof) v susednej Viedni. Motoristi prichádzajúci zo Slovenska po obyčajnej ceste (Bundesstrasse) ho na dlhej Simmeringerstrasse míňajú po ľavej strane. Plochou dva a pol milióna metrov štvorcových je po Hamburgu/Ohlsdorfe druhým najväčším cintorínom v Európe a posledným miestom odpočinku 3 miliónov ľudí. Viedenský magistrát sa tu stará o 250 000 hrobov. Najlacnejšie miesto stojí 700 šilingov na 10 rokov, za prenájom hrobu na najlepšom mieste Viedenčania zaplatia 8000 šilingov. Prostriedky sú venované aj na úpravu pomníkov, ktoré neprinášajú žiadne príjmy a na starostlivosť o zelené plochy a aleje, čo má historický aj ekologický význam.

Na jar tohto roku bol v centre cintorína vytvorený Park pokoja a sily podľa starej tradície geomantie. 27. októbra slávnostne otvorili kostol sv. Karola Boromejského po piatich rokoch renovácie, ktorá stála 182 miliónov šilingov. Jeho kupolu vidieť hneď po vstupe do cintorína cez hlavný vchod (Hauptportal). V blízkosti kostola sa nachádzajú hroby Beethovena, Schuberta, Johanna Straussa otca i syna, Brahmsa alebo Huga Wolfa, označených ako "Ehrengräber" v skupine 32a. Tu je postavený aj pomík Mozartovi. Rakúski prezidenti sú pochovaní v hrobkách v blízkosti kostola.

Presný plán centrálneho cintorína možno kúpiť u vrátnika pri vchode 2 (Tor 2). Prvý vchod od centra mesta (Tor 1) sprístupňuje starú izraelskú časť. Pozdĺž múrov cintorína sa dá prejsť k vedľajšiemu vchodu (Tor 3), je to aj zastávka električky. Tu odpočíva aj u nás veľmi dobre známy rockový spevák Falco. Sklenená platňa na jeho hrobe symbolizuje rozbité CD. Štvrtý vchod (Tor 4) je vstupom do evanjelickej časti a piaty vchod (Tor 5) do nového izraelského oddelenia existujúceho od roku 1928.

Viedeň má v správe ešte ďalších 45 cintorínov. Najmenší (Süssenbrunn) sa rozprestiera na ploche 4000 m2. Zvláštnosťou je cintorín utopených v Dunaji blízko prístavu Alberner Hafen. Neznámym zomrelým je tiež osobitne vyhradený cintorín.

Zaujímavé je navštíviť cintorín St. Marx, kde bol v roku 1791 pochovaný Wolfgang Amadeus Mozart v nie presne označenom hrobe. Tento dobre udržiavaný bídermaierovský cintorín je dnes už len spomienkovým miestom. Otvorený je od 7. ráno, v zime do zotmenia a v lete do 19. hodiny; premáva k nemu električka 18 alebo 71 a autobus 74A.

A kde sú pochovaní Habsburgovci? Skvostný dvojitý sarkofág Márie Terézie a jej manžela cisára Františka I. Štefana von Lothringen sa nachádza v podzemí Kapucínskeho kostola na Neuer Markt v centre Viedne. Kontrastom je jednoduchý sarkofág syna Jozefa II. Posledným tu pochovaným panovníkom bol cisár František Jozef I. v roku 1916. Aj sarkofágy cisárovnej Elisabeth a korunného princa Rudolfa sú v hrobke udržovanej kapucínmi.

Srdcia Habsburgovcov sú uchovávané v Augustinerkirche. Habsburský cisár Ferdinand IV. (17. st.) ako prvý požiadal v testamente, aby jeho srdce bolo po smrti položené k nohám Matky Božej. Tento mystický ceremoniál sa stal rakúskou tradíciou. Ešte v deň smrti odobrali mŕtvemu srdce, zavinuli do hodvábnej šatky, vložili do strieborného kalicha s liehom, zacínovali a v malej procesii odniesli augustínskym mníchom. Cez okienko na masívnych železných dverách možno dnes vidieť 54 kalichov. Podľa vyrytého mena alebo vysvetlenia augustínskeho pátra sa dá spoznať, ktorý z nich ukrýva srdce Márie Terézie či Napoleonovho syna.

Pri stavbe metra v centre mesta (v sedemdesiatych rokoch) bola odkrytá pred vyše 200 rokmi zasypaná kaplnka (Virgilkapelle) na cintoríne, ktorý dovtedy obklopoval Dóm sv. Štefana. Okno v stanici metra umožňuje pohľad do kaplnky a vedlajšie schodište jej prehliadku zvnútra, s malou zbierkou historickej viedenskej keramiky.

Archeologickou senzáciou je v tomto roku náhodne objavený ešte starší cintorín priamo pod Dómom sv. Štefana. Nálezy (doposiaľ 430 kostier a zvyškov hrobov) pochádzajú zo 4. storočia po Kristovi. Vykopávky boli ukončené v júli pri zavedení podlahového kúrenia v dóme. Teraz prídu na rad historici a pravdepodobne budú musieť zmeniť niektoré doteraz zaznamenané údaje v publikáciách mesta.

Jana Gregorová



Tento text bol prevzatý z časopisu Cestovateľ so súhlasom vydavateľa.


Autor/zdroj: Časopis Cestovateľ
Text bol naposledy zmenený dňa: 11.09.2002