Karlsruhe - História

Mesto Karlsruhe nemá dlhú históriu. Zložil ho dňa 17. júna v roku 1715 markgróf Karol Wilhelm III.. Ten sa tu rozhodol postaviť svoju novú rezidenciu a presťahovať sa tak zo svojej starej vily Durlach, ktorá sídlila v súčasnosti najväčšej časti mesta Karlsruhe. Popri novej rezidencii markgrófa sa rozrástlo moderné mesto – „otvorené mesto“ bez hradieb. Ulice sa vejárovito rozbiehali od novopostaveného zámku a mesto sa tak rozširovalo. Postavilo sa 32 dlhých ulíc, z ktorých väčšina prežila do dnešných čias. Neoklasicistická architektúra jednotlivých budov je dielom architekta Friedricha Weinbrennera. Postupne sa mesto rozrastalo a zasahovalo aj do okolitých dediniek, ktoré sú niektoré staršie ako Karlsruhe samotné. A tak aj architektúra okolitých dediniek nakoniec splynula s novými stavbami mesta. V roku 1822 bolo v meste postavený Ständehaus – prvý parlament v celom Nemecku. Dôležitosť mesta rástla. Tvrdý zásah však Karlsruhe dostalo počas druhej svetovej vojny, keď ho zbombardovali spojenecké vojská. Z viacerých ulíc a dokonca aj z č jednej časti zámku zostali len trosky. Po vojne sa však začalo s reštauračnými prácami a dnes môžeme Karlsruhe obdivovať v nepoškodenom stave. Od roku 1950 Federálny súdny dvor Nemecka, najvyšší odvolací súd v záležitostiach občianskeho práva a trestného práva a od roku 1951 tu sídli aj Federálny ústavný súd Nemecka. Tým mesto znovu získalo dôležitosť a navyše získalo aj prezývku „Residenz des Rechts“ – Rezidencia práv. Po vojne sa z Karlsruhe stal aj významný dopravný uzol a stredisko chemického priemyslu – sídli tu ropná rafinéria.