K moru s deťmi (1. časť)

S manželom sme už za slobodna chodievali spolu s ďalšími kamarátmi každý rok (od otvorenia hraníc) v lete na dovolenku k moru. Našou doménou sa stalo predovšetkým Grécko pre priezračné more, peknú krajinu, bohatú históriu, relatívne prijateľné ceny a hlavne pre benevolentnosť Grékov, ktorým vôbec nevadí, ak niekto spí len tak pod širákom niekde na pláži. Zásadne sme nechodili na klasické zájazdy s cestovnými kanceláriami, ale sme si tvorili program sami priamo na mieste. Zostali sme, kde sa nám páčilo, ako dlho sme chceli a nikto nám neprikazoval, kedy máme vstať, kedy a čo máme jesť, kam máme ísť, kedy odísť a pod. Boli sme jednoducho absolútne slobodní ľudia a jedinou záväznou vecou pre nás bol dátum nástupu do práce, alebo dátum spiatočnej letenky. Po krajine sme sa pohybovali buď autom, alebo - čo sme mali radšej – na bicykloch a loďami. Bicykle nám do lietadla aj na lode brali bez poplatkov, takže to bolo nielen príjemné ale aj relatívne lacné a mohli sme postupne pochodiť takmer celú krajinu vrátane ostrovov.

Keď sme si založili rodinu a narodil sa nám synček, chceli sme samozrejme v dovolenkovej tradícii pokračovať. Napriek nevôli obidvoch babiek sme sa odhodlali ísť s ním na dovolenku už prvé leto jeho života, keď mal 9 mesiacov .Vybrali sme blízky zelený Thassos.

Šli sme letecky a vopred sme si (napriek svojim dovtedajším zásadám) objednali cez cestovnú kanceláriu ubytovanie. Vybrali sme ho starostlivo podľa prospektu, ktorý zaručoval, že daný objekt je situovaný v tichom prostredí asi 5 minút chôdze od mestečka. Chceli sme tiché miesto, kde nebudú hučať diskotéky a nebudú celé noci vykrikovať turisti v dobrej nálade. Tomu sme sa síce skutočne vyhli, ale na druhej strane v prospekte “zabudli” uviesť, že penzión stojí priamo na hlavnej ceste okolo ostrova a bol postavený vlastne ako motel. Vzhľadom na lásku Grékov ako aj turistov k revúcim motorkám sme mali skutočne romantické noci. Reklamácie nepomohli a tak sme to museli “nejako vydržať” a pozerať sa na to, ako sa nám Tomáško občas v noci strháva zo spánku. Vtedy sme si povedali, že už nikdy viac si nebudeme objednávať ubytovanie vopred, ale pôjdeme “na blind” a sami na mieste si vyberieme, čo sa nám bude páčiť.

Okrem tejto negatívnej skúsenosti však môžem povedať, že dovolenka prebehla bez problémov. Šli sme cez Slovenské aerolínie, mali sme miesta v prvej rade a letuška pripevnila pred nás prenosnú postieľku. Tomáško v nej skoro celý let pohodlne prespal. Nikdy však nezabudnem na zdesené pohľady niektorých našich (najmä starších) spolucestujúcich, ktorí si o nás určite mysleli, že sme nezodpovední šialenci, keď cestujeme s takým bábätkom. Vo svete je to bežné, ale u nás na to ľudia stále nie sú zvyknutí.

Na tri dni sme si požičali auto a obehli sme celý ostrov s tým, že každý večer sme sa vracali do nášho “tichého” penziónu. Keď nám náhodou po ceste domov Tomáško plakal, spievali sme mu s manželom dvojhlasne slovenské ľudové pesničky (najmä Kukulienku). Bolo to asi také strašné, že pre istotu stíchol, aby sme stíchli aj my. Inak bol Tomáško úplne v pohode, spinkal si na pláži, tešil sa z vodičky, nedostal žiadny úpal a bol aj psychicky v poriadku. Dbali sme na to, aby mal dosť tekutín, klobúčik, košieľku, natierali sme ho opaľovacím krémom a boli sme s ním dosť v tieni. Nezažili sme žiadny “šok” zo zmeny prostredia - Tomáško bol veselý, spokojný a po večernom kúpaní (v nafukovacom bazéniku v kúpelni) a napapaní, sme ho mohli pokojne dať do kočíka a ísť sa túlať po neraz aj hlučných nočných uliciach. Spinkal ako anjelik.

Problém bol akurát s polievočkami, pretože Gréci si na polievky veľmi nepotrpia. Nájsť vyhovujúcu polievku v reštaurácii bol veľký problém a navariť vlastnú polievku ešte väčší, pretože sa tam nikde nedala kúpiť zelenina. Pred odchodom som Tomáškovi ešte doma skúšala dať aj zeleninovo-mäsové príkrmy značky HIPP. Keďže to zjedol, pre istotu sme ich nakúpili 14 a vliekli sme ich so sebou. Tam ale zmenil názor a vôbec ich nechcel. Ale prežili sme to v zdraví.

Ak pôjdete dakto do Grécka, doporučujem zobrať si z domu Pampersky, pretože sú tam šialene drahé. My sme si to dobre nevyrátali a pár nám chýbalo. Za stredne veľký balíček sme potom museli dať vyše 1000,- Sk.

Kto má chuť dozvedieť sa niečo o našej skúsenosti so stanovaním, pozývam ho k čítaniu druhého dielu nášho dovolenkového “story”. Tak ahoj, o dva týždne!

Autorka Monika Marettová dopisuje pre portál babetko.sk - Všetko o bábätkach, deťoch a ich rodičoch.