Mesto vzniklo na dvoch výšinách. Na východnej stál chrámový okrsok a v jej južnej časti vŕšok Ophel, na západnej výšine sa rozprestieral Sion, ktorý je dnes posvätným pahorkom.
Pravek – zachovali sa početné nálezy, najmä acheuléenskaindustria.
cca. 3000 p. n.l. – našli sa najstaršie dôkazy kontinuálneho osídlenia.
bronzová doba – Prvými známymi obyvateľmi územia dnešného mesta boli Kanánci a po nich Amorejci.
okolo r. 1800 p.n.l. – meno Jeruzalem sa spomínalo v egyptskom texte ako Rushalimum.
14 stor. p.n.l. – názov Jeruzalem bol zaznamenaný v listoch z Amarny ako Urusalim, príp. Uruslimmu, ktorý znamená „Salimovo mesto“ (Salim/Šalim bol kanánsky boh súmraku). Keďže v hebrejčine šalom a v arabčine salam znamená mier, prekladá sa názov niekedy azda chybne ako „mesto mieru“.
po r. 1000 p.n.l. – kráľ Dávid, vodca Izraelitov, ho povýšil na hlavné mesto, na posvätnom mieste postavil známy chrám. Podľa Biblie ho údajne získal vojnou od kanánskych Jebuzejcov a nazval ho „Dávidovo mesto“. Podľa Biblie sa mesto pred dobytím volalo Salem alebo Jebus (odtiaľ vraj „Jeruzalem“).
po r. 970 p.n.l. – kráľ Šalamún pokračoval v stavebnej aktivite.
cca. 933 p.n.l. – po Šalamúnovej smrti a rozdelení židovského kráľovstva sa Jeruzalem stal hlavným mestom Judey; postavila sa nová citadela.
Po r. 722 p.n.l. – po dobytí Asýriou sa mesto opäť stalo náboženským centrom Židov.
pred r. 700 p.n.l. – kráľ Ezechiáš dal vybudovať 550 m dlhý tunel na prívod vody z okolia mesta.
587 p.n.l. – mesto vyplienil Nabukadnezar - kráľ Babylonu a jeho obyvateľstvo bolo deportované. O rok neskôr Nabukadnezar vyvrátil chrám.
po 537 p.n.l. – znovu vybudovanie mesta po návrate Židov z 50-ročného vyhnanstva v Babylone.
333 p.n.l. – mesto dobyl Alexander Veľký.
po r. 323 p.n.l. – mesto pripadlo Seleukovcom, ktorí neskôr vybudovali nový chrám a mesto obnovili.
135 – 63 p.n.l. – mesto sa stalo centrom makabejského judského kráľovstva.
133 p.n.l. – postavili sa hradby.63 p.n.l. – spolu s judským kráľovstvom mesto dobyli Rimania.
Po r. 37 p.n.l. – za vlády Herodesa Veľkého sa stal Jeruzalem dočasne hlavným mestom obnoveného Judského kráľovstva. Herodes dal chrám zreštaurovať, obohnal ho múrom a nové stavby vyrástli aj v okolí pahorku. Vznikla Dávidova veža a pevnosť Antonia.
6 – 0 p.n.l. – Jeruzalem sa stal centrom rímskej provincie Judea.
0 – 33 – podľa tradície v meste vznikla kresťanská cirkev.
po r. 37 – Herodes Agrippa I. začal stavať tretí hradný múr (prvý pozri 37 p.n.l., druhý bol asi na mieste dnešných hradieb mesta).
66-70 – mesto bolo dejiskom židovskej vojny, Jeruzalem znova dobyli a zničili Rimania.
132-135– pri povstaní Bar Kochbu boli Židia z mesta vyhnaní a spomienky na minulosť boli vyhladené. Cisár Hadrián mesto znova vybudoval, nazval ho Aelia Capitolina a dal mu postavenie kolónie. Mesto sa stalo neopevneným sídlom X. rímskej légie.
2. štvrtina 4. stor. – 614 - Nový rozmach nastal za vlády Konštantína Veľkého, ktorý sa snažil z mesta urobiť sväté miesto kresťanov. Mesto získalo kresťanský ráz. Od 2. štvrtiny 4. stor. vzniklo v ňom veľa chrámov a kláštorov, z ktorých Chrám Zmŕtvychvstania ešte stojí. Ostatné chrámy stavali tam, kde podľa kresťanov sú situované jednotlivé úseky pašií – na Olivovej hore, na Golgote a pod.
614-628 – mesto sa stalo súčasťou Perzskej ríše.
638-1099 – Jeruzalem bol súčasťou arabskej ríše, strediskom moslimského náboženského centra, premenovali ho na Al Kuds.
okolo r. 700 – z tohto obdobia sa zachovali zvyšky chrámu na chrámovom pahorku.
1099-1187 - Jeruzalem bol obsadený križiakmi.
1229-1244 – opätovné obsadenie Jeruzalemu križiakmi, vzniklo centrum Jeruzalemského kráľovstva.
1244-1517 – mesto bolo opäť pod arabskou nadvládou.
1517-1917 – Jeruzalem sa stal súčasťou Osmanskej ríše.
1920-1947 – mesto bolo Centrom britského mandátneho územia Palestína.
1947-1949 – na základe rozhodnutia OSN sa mesto stalo medzinárodným územím.
1949 – Jeruzalem bol rozdelený medzi Izrael a Jordánsko. Izraelská časť sa stala hlavným mestom Jeruzalema v roku 1950.
1967 – Celé mesto ovládol Izrael.
1980 – Celé mesto bolo vyhlásené za hlavné mesto Izraela.