V roku 1958, keď Guinea získala nezávislosť od Francúzska, novo - zvolená socialistická vláda „zavrela“ hranice a na celé desaťročia izolovala krajinu od okolitého sveta. Po smrti diktátora Sekou Tourého (1984) Guinea opatrne a pomaly pootvorila pomyselné dvere prvým cestovateľom. I napriek tomu je dnes pomerne zložité získať turistické víza, a tak Guinea patrí medzi najmenej navštevované africké krajiny.
Hlavným turistickým lákadlom Guinei je takmer nedotknutá krajina, ktorá prekypuje rôznorodosťami prechodov od vysokých pohorí k rozľahlým planinám, od vyprahnutých saván k zeleným lesom až k trom majestátnym riekam západnej Afriky – Gambia, Senegal a Niger, ktoré sa rodia na jej území.
Hlavné mesto Conakry leží na ostrove Tumbo a s pevninou ho spája 300 metrov dlhé mólo. Mesto je ukryté v príjemnom tieni mangrovových a kokosových paliem. Miestna katedrála, vybudovaná v roku 1930, stojí za návštevu podobne ako Národné múzeum či Kakimbonské jaskyne, ktoré sú zdrojom mnohých guinejských legiend.
Približne 150 km od Conkary sa rozkladá nádherné údolie le Voile de la Mariée, uhniezdené pod 70 metrov vysokou skalou, z ktorej sa valí rieka Sabende. Kinkonské vodopády v Pite predstavujú 150 m vodných kaskád.
Vysočiny Fouta Djalon sú známe ako krajina riek, ovocia, viery a slobody. Ich prekrásne úrodné údolia sú obývané prevažne moslimskými pastiermi a farmármi.
Vo východnom regióne Guinei leží mnoho historických miest, ktoré sú pripomienkou stredovekých kráľovstiev tohto územia. Pozdĺž lokality Nimba, ktorá sa tiahne až k Pobrežiu Slonoviny, nájdete mnoho tradičných afrických osád.
Na juhu, v oblasti Guinée Forestičre, sa rozprestiera kopcovitý terén dažďových lesov – domova starých guinejských kmeňov.
V Guinei nenájdete národné parky, ale život v divočine môžete pozorovať na severovýchodných savanách medzi riekou Tinkisso a hranicami s Mali, na úpätiach vysočín Fouta Djalon a na juhovýchode krajiny.
