Grécko - Kultúra/Spoločnosť

Grécko je krajina jedinečných prírodných krás, krajina opradená dávnymi mýtami, dejisko bohatej histórie, kolíska európskej civilizácie. V prvej polovici 3. tisícročia začína v egejskej oblasti doba bronzová, ktorá sa obvykle delí na tri okruhy: kykladský, krétsky (minojský) a pevninský (heladský), v neskoršej vyspelosti nazývaný mykénsky. V rannej dobe bronzovej stála v popredí kultúra kykladská, v dobe strednej dominovala Kréta (v prvej polovici 2. tisícročia pred. n. l. tu vzniká prvá európska civilizácia so strediskom v Knossose). V neskoršej dobe (16.-12. storočie pred. n. l.) sa ťažisko kultúrneho rozvoja prenieslo na pevninu. V 8. - 6. storočí pred. n.l. sa v hospodársky a politicky pokročilejších oblastiach Grécka vytvárajú mestské štáty, vzniká zákonodarstvo, občianske právo, ústava.Athénska demokracia vrcholí za Periklovej vlády (5. storočie pred. n. l.). Za Alexandra Veľkého dochádza k novej etape rozvoja gréckych dejín - helénizmu. Hospodársky, politický a kultúrny rozmach helénistických ríší trval skoro 100 rokov. Nadnárodná helenistická kultúra sa však rozvíjala i po ovládnutí gréckych ostrovov Rimanmi. Ďalší vývoj Grécka prebiehal do roku 395 n. l. v rámci Byzantskej ríše s kresťanským centrom v Konstantinopolise. V 15. - 18. storočí n. l. bolo grécke územie postupne dobyté Turkami a začlenené do Osmanskej ríše. Proces novodobého gréckeho národa v polovici minulého storočia vyvrcholil oslobodeneckým povstaním, ktorého konečným výsledkom bolo uznanie gréckej nezávislosti v roku 1830. Ako posledné sa s Gréckom v roku 1948 zjednotilo súostrovie Dodekanes. Dejinný vývoj na gréckych ostrovoch sa líšil od pevniny. V rôznej miere na nich dodnes vidíme historické pamiatky dokladajúce striedajúce sa cudzie nadvlády. Na Kréte vzniklo prvé lineárne slabičné písmo ako ranná forma gréčtiny. V Grécku nakoniec vzniklo prvé hláskové písmo písané zľava doprava. Staré Grécko položilo základy európskej architektúry a jej začleneniu do krajiny. Tu vynikli sídliská mestského typu, vladárske paláce, verejné stavby, chrámy, divadlá, kúpele, vodovody. Utvárala sa monumentálna architektúra, ktorej merítkom bol človek. Tiež grécki bájni bohovia mali “ľudské rozmery”. Sú to vlastne ľudia so všetkými svojimi šľachetnými i zlými ľudskými vlastnosťami. Tu rozkvitalo sochárstvo, voľné i použité v architektúre, kamenná i bronzová plastika, od drobnej sochy po monumentálnu nadživotnú. Dodnes nás udivuje a uchvacuje. Vznikli prvé “portrétne” hlavy s individuálnymi rysmi tváre a výrazom. Prvé súsošie až po zložité dramatické kompozície. Rozvinulo sa umenie sochárskeho reliéfu. K dokonalosti dospeli tiež umelecké remeslá. Staré Grécko zažilo kompozičný princíp literatúry, jej veršovanú formu, drámu - tragédiu i komédiu. Vznikol hrdinský epos a prvý dobrodružný román “Odyssea”. Tvorila sa próza náučná, filozofická, dejepisná, rečnícka, lyrická i piesňová. Vznikol tiež román v listoch. Písala sa satira, epigram, bájka. Súčasťou kultúrneho rozkvetu bola hudba a spev, sólový a zborový.

Grécko je otčinou zemepisu a dejepisu, úcty k minulosti. Rozkvitala filozofia, matematika, geometria. Rozvíjalo sa právo. Z lekárstva sa stala disciplína založená na pozorovaní a poznávaní choroby. Rozmach vedeckého bádania podnecovalo zakladanie knižníc. Vyspelá a udivujúca technika v stavebníctve (napr. prvá stropná klenba), stavba lodí, mostov a tunelov. Duchovný rozmach doprevádzal rozvoj telesnej kultúry. Pestoval sa šport a hry. Podľa tradície sa 1. Olympijské hry konali v roku 776 pred. n. l. a v roku 393 n. l. potom posledné grécke národné hry.

Text bol prevzatý z informačných materiálov CK Kartago tours