Nachádza sa vo Volovských vrchoch Slovenského rudohoria. Leží v doline rieky Hnilec obklopenej vysokými vrchmi v juhovýchodnej časti Spiša.
Prvými obyvateľmi na území boli pravdepodobne potomkovia Keltov. Gelnica vznikla z pôvodne slovenskej banskej osady. Prvý písomný doklad o nej je z roku 1246 a ako mestečko sa spomína v roku 1276. Mestské výsady podľa štiavnického práva dostala v roku 1327. Tak ako do iných miest na Spiši, aj do Gelnice prichádzajú prisťahovalci, kolonisti z Bavorska 12. storočí. V okolí sa ťažilo zlato, striebro, meď, železná ruda a neskôr ortuť. Už od 14. storočia sa tu okrem ťažby aj spracúvala železná ruda.
Koncom 15. storočia význam mesta poklesol. V období 1465 – 1838 bolo súčasťou Spišského hradného panstva, keď sa zo závislosti vykúpilo a opäť sa stalo slobodným kráľovským mestom.
Remeslá sa výraznejšie rozvinuli v 18. storočí. V 19. storočí sa preslávili najmä kováči, zámočníci, klinčiari a reťaziari, ktorí z vyše 200 majstrov tvorili polovicu.
V Gelnici postavili v roku 1892 prvú elektráreň na území Slovenska. Postupne však baníctvo i remeslá upadali, zostala len malá výroba klincov a reťazí. Gelnica bola dlho známa aj medovnikárstvom, drevorezbárstvom a kožušníctvom. Začiatkom 20. storočia Gelnická ortuťová spoločnosť ťažila v okolí ortuť a spracovávala ju v miestnom závode.
V meste sa narodil pedagóg a banský odborník Gustáv Faller.
Gelnica - Úvod
V regióne sa oplatí vidieť
Prehľad kúpeľov a pobytov. Wellness pobyty, víkendové pobyty, wellness hotely, kúpeľné pobyty, relaxačné pobyty a liečebné pobyty na Slovensku, v Čechách, Maďarsku, Rakúsku a Slovinsku. Popis a rezervácia pre každý pobyt online.
Téma: Kúpele
Na okolí doporučujeme navštíviť
Leží v Slovenskom raji v doline Hnilca. Je to najväčšia zaľadnená jaskyňa v SR a patrí medzi najkrajšie a na ľadovú výzdobu najbohatšie jaskyne na svete. Ľadové masy sa vytvárajú prirodzeným ochladzovaním jaskynných priestorov cez zimné obdobie. Presakujúca voda vytvára ľadové stalaktity, stalagmity, ľadopády a podlahový ľad, ktorý má hrúbku do 25 m. Jej prevádzkový okruh je 475 m dlhý .
Téma: Jaskyňa
Východiská:
Dobšiná, Slovenský Raj (horstvo)
Nachádza sa v Slovenskom krase na juhozápadnom úpätí Silickej planiny, kam celý jaskynný systém prechádza a meria spolu 22 km, z čoho 5,1 km patrí Domici. Mohutná kvapľová výzdoba, charakteristické sú tzv. bubny, štíty a jazierka.
Téma: Jaskyňa
Východiská:
Rožňava, Slovenský Kras (horstvo)
Nachádza sa na okraji Jasovskej planiny vo východnej časti Slovenského krasu. Vznikla eróziou Bodvy. Jaskyňa vyniká bohatstvom rozmanitých kvapľov, charakteristické sú vrkočovité stalaktity, palicovité stalagmity, mohutné nástenné vodopády a mohutné pagody rôzneho tvaru a sfarbenia. Prevádzkový okruh je dlhý 655 m.
Téma: Jaskyňa
Východiská:
Slovenský Kras (horstvo)
Je najväčšou a najkrajšou aragonitovou jaskyňou v SR. Jaskyňa je vytvorená v bielych a modrých kryštalických vápencoch. Pozostáva z chodieb a siení po tektonických poruchách, zväčšených koróziou presakujúcich vôd. Výzdobu tvoria väčšinou biele trsy a kríčky aragonitu, ktorých biela farba ostro kontrastuje s modrými vápencami. Prevádzkový okruh meria 300 m.
Téma: Jaskyňa
Nachádza sa na západnom úpätí Silickej planiny v Slovenskom krase a je vývojove veľmi mladá. Preteká ňou Čierny potok, ktorý sa objavuje ako podzemný tok v neďalekej Silickej ľadnici. Výzdoba jaskyne je biela, žltá až hnedočierná, charakteristické sú biele brká, 2-3 mm hrubé, miestami 2,5 až 3 m dlhé. Prevádzkový okruh je 300 m dlhý.
Téma: Jaskyňa
Východiská:
Rožňava, Slovenský Kras (horstvo)
Info Gelnica