Fiľakovo - Úvod/Mapa

Leží v Cerovej vrchovine neďaleko Lučenca na juhu Slovenska. V meste a jeho okolí sa vypína rad zaujímavých sopečných útvarov.

Najstaršie osídlenie územia sa datuje do mladšej doby kamennej. Našlo sa tu aj sídlisko s kanelovanou, popolnicovou a kyjatickou kultúrou. Počas sťahovania národov sa na tomto území usadili Slovania. V 10. storočí sa tu objavili maďarské kmene.

V 11. a 12. vznikajú v okolí viaceré hrady. Fiľakovský hrad postavili na významnej obchodnej ceste a bol súčasťou opevnení s vojenským obranným charakterom. Prvá zmienka o hrade je z roku 1246. Poddanská obec v podhradí sa vyvinula zo staršieho osídlenia a spomína sa v roku 1255 ako osada s mýtom.

Mestské privilégiá dostalo Fiľakovo od kráľa Žigmunda roku 1423. Hrad a k nemu prislúchajúce okolité obce okrem kráľa prechodne vlastnili viacerí majitelia. Prvým majiteľom hradu bol lúpežný rytier Falkoš. Po ňom pripadol kráľovi. V rokoch 1311 – 1321 ho ovládol Matúš Čák Trenčiansky. Od začiatku 15. storočia sa dostal do zálohu alebo ho vlastnili viaceré šľachtické rody – Bebekovci, Perényiovci a i. Roku 1451 hrad dobyli vojská Jána Jiskru. V prvej polovici 16. storočia doplnili hrad o moderné opevnenie. Stal sa súčasťou protitureckej obrannej línie. V 16. a 17. storočí počas tureckých vojen vzrástol tak význam hradu. Turci ho však po dlhom obliehaní dobyli v roku 1554 a štyri desaťročia bol sídlom fiľakovského sandžaku. Ovládali z neho celé Poiplie a výpadmi ohrozovali značnú časť Slovenska. Po vyhnaní Turkov hrad opravili a stal sa sídlom Novohradskej stolice. V roku 1682 ho však dobyli a zničili Thökölyho vojská. Zostala iba zrúcanina. História mesta dovtedy súvisela s vývojom hradu.

Význam mesta však neupadol, postupne obrástlo, pohltilo hradný kopec. V 18. storočí nastal rozvoj remesiel. Obyvatelia sa zaoberali okrem remesiel poľnohospodárstvom. Na prelome 19. a 20. vznikla tu tehelňa a neskôr smaltovňa. Na jej tradíciách vyrástla súčasná výroba.