Fiľakovo - Úvod

  • Letenky
  • Hotely
    Kde
    Príchod
    Odchod
  • Zájazdy
  • Knihy
  • Prenájom áut
Leží v Cerovej vrchovine neďaleko Lučenca na juhu Slovenska. V meste a jeho okolí sa vypína rad zaujímavých sopečných útvarov.

Najstaršie osídlenie územia sa datuje do mladšej doby kamennej. Našlo sa tu aj sídlisko s kanelovanou, popolnicovou a kyjatickou kultúrou. Počas sťahovania národov sa na tomto území usadili Slovania. V 10. storočí sa tu objavili maďarské kmene.

V 11. a 12. vznikajú v okolí viaceré hrady. Fiľakovský hrad postavili na významnej obchodnej ceste a bol súčasťou opevnení s vojenským obranným charakterom. Prvá zmienka o hrade je z roku 1246. Poddanská obec v podhradí sa vyvinula zo staršieho osídlenia a spomína sa v roku 1255 ako osada s mýtom.

Mestské privilégiá dostalo Fiľakovo od kráľa Žigmunda roku 1423. Hrad a k nemu prislúchajúce okolité obce okrem kráľa prechodne vlastnili viacerí majitelia. Prvým majiteľom hradu bol lúpežný rytier Falkoš. Po ňom pripadol kráľovi. V rokoch 1311 – 1321 ho ovládol Matúš Čák Trenčiansky. Od začiatku 15. storočia sa dostal do zálohu alebo ho vlastnili viaceré šľachtické rody – Bebekovci, Perényiovci a i. Roku 1451 hrad dobyli vojská Jána Jiskru. V prvej polovici 16. storočia doplnili hrad o moderné opevnenie. Stal sa súčasťou protitureckej obrannej línie. V 16. a 17. storočí počas tureckých vojen vzrástol tak význam hradu. Turci ho však po dlhom obliehaní dobyli v roku 1554 a štyri desaťročia bol sídlom fiľakovského sandžaku. Ovládali z neho celé Poiplie a výpadmi ohrozovali značnú časť Slovenska. Po vyhnaní Turkov hrad opravili a stal sa sídlom Novohradskej stolice. V roku 1682 ho však dobyli a zničili Thökölyho vojská. Zostala iba zrúcanina. História mesta dovtedy súvisela s vývojom hradu.

Význam mesta však neupadol, postupne obrástlo, pohltilo hradný kopec. V 18. storočí nastal rozvoj remesiel. Obyvatelia sa zaoberali okrem remesiel poľnohospodárstvom. Na prelome 19. a 20. vznikla tu tehelňa a neskôr smaltovňa. Na jej tradíciách vyrástla súčasná výroba.

V regióne sa oplatí vidieť

Téma: Hrad/Zámok
Východiská: Fiľakovo

Na okolí doporučujeme navštíviť

Zvaná tiež Izbica, nachádza sa v Starohorských vrchoch. Je typom puklinovo-rútivej jaskyne, ktorá vznikla erozívnou činnosťou podzemných vôd a rútením sa povaly. Jej výzdobu tvoria biele pagody, sintrové jazierka a nástenné vodopády s ružovkastými záclonovitými závesmi. Dĺžka prevádzkového okruhu je 800 m.
Téma: Jaskyňa
Východiská: Banská Bystrica
Nachádza sa v Slovenskom krase na juhozápadnom úpätí Silickej planiny, kam celý jaskynný systém prechádza a meria spolu 22 km, z čoho 5,1 km patrí Domici. Mohutná kvapľová výzdoba, charakteristické sú tzv. bubny, štíty a jazierka.
Téma: Jaskyňa
Je najväčšou a najkrajšou aragonitovou jaskyňou v SR. Jaskyňa je vytvorená v bielych a modrých kryštalických vápencoch. Pozostáva z chodieb a siení po tektonických poruchách, zväčšených koróziou presakujúcich vôd. Výzdobu tvoria väčšinou biele trsy a kríčky aragonitu, ktorých biela farba ostro kontrastuje s modrými vápencami. Prevádzkový okruh meria 300 m.
Téma: Jaskyňa
Východiská: Revúca, Rožňava
Nachádza sa na západnom úpätí Silickej planiny v Slovenskom krase a je vývojove veľmi mladá. Preteká ňou Čierny potok, ktorý sa objavuje ako podzemný tok v neďalekej Silickej ľadnici. Výzdoba jaskyne je biela, žltá až hnedočierná, charakteristické sú biele brká, 2-3 mm hrubé, miestami 2,5 až 3 m dlhé. Prevádzkový okruh je 300 m dlhý.
Téma: Jaskyňa
Je najväčšou kvapľovou jaskyňou južnej časti Nízkych tatier, v Bystrianskom krase. Pozostáva z kľukatých chodieb v troch úrovniach. Má peknú voskovožltú výzdobu v podobe záclonovitých závesov. V súčasnosti je v jaskyni zriadené sanatórium na liečenie chorôb dýchacích ciest. Prevádzkový okruh meria 650 m.
Téma: Jaskyňa
Východiská: Brezno