E-mailová adresa – pre začiatočníka

Je veľmi vhodné naučiť sa adresu elektronickej pošty rozoznávať od adresy webovskej stránky. Podarí sa nám to podľa jednoznačného pravidla: e-mail VŽDY obsahuje znak ”@" (čítame ako ”zavináč", v angličtine ”at", resp. ”at-sign"), ktorý rozdeľuje adresu na dve časti. Vľavo od neho je názov samotnej schránky, zväčša meno či prezývka jej majiteľa, a vpravo takzvaná doména. Domény si podrobnejšie vysvetlíme v kapitole WEB, zatiaľ stačí, keď pochopíte, že napríklad z e-mailovej adresy fero@hobliky.sk môžeme s určitou pravdepodobnosťou uhádnuť, že v slovenskej (doména sk) firme ”Hoblíky" má založenú schránku jej zamestnanec Fero. Keby mala firma Hoblíky aj webovskú stránku, jej adresa by zrejme bola http://www.hobliky.sk (všimnite si: žiaden zavináč, len bodky a lomky). Možno to znie triviálne, ale aj v našej tlači sa z času na čas objaví výzva: ”Pripomienky môžete zasielať na adresu www.nasenoviny.sk." (namiesto, povedzme, pripomienky@nasenoviny.sk)
Každá správa elektronickej pošty má dve časti: hlavičku a telo. Jediným údajom, ktorý je skutočne nevyhnutný na to, aby bol e-mail doručený, je adresa prijímateľa (kolónka ”Komu", v angličtine ”TO"). Tá musí byť napísaná úplne presne - i ten najmenší preklep znamená nedoručenie zásielky. V e-mailových adresách sa NIKDY nevyskytujú medzery, lomky ani písmená so slovenskou diakritikou (š, č, ť, ľ, í, é...). (Objaviť sa môže len pomlčka ”–" a podčiarkovník ”_"). Ak vám teda niekto nadiktuje svoju adresu ako ”štefan zavináč ďumbier es ká", správna adresa bude zrejme znieť stefan@dumbier.sk. Ak ste spravili v adrese chybu alebo prijímateľská schránka neexistuje, e-mail sa vám, na rozdiel od papierovej pošty, vždy vráti späť (ak nenastane nejaká nevhodná technická chyba).
Samozrejme, je možné zaslať poštu i viacerým príjemcom naraz. Na to slúžia kolónky CC (Carbon Copy) a BCC (Blind Carbon Copy), po slovensky Kópia a Slepá kópia. Je medzi nimi jeden podstatný rozdiel - ľudia uvedení v kolónke CC budú o sebe navzájom vedieť, teda dostanú s listom aj zoznam ostatných príjemcov vašej správy. (Ak dostanete takýto e-mail a chcete, aby vašu odpoveď dostali opäť všetci príjemcovia, nielen odosielateľ pôvodnej správy, stlačte namiesto ”Odpovedať" tlačidlo ”Odpovedať všetkým".) Adresáti uvedení v BCC budú ”skrytí" a dozvedia sa len e-mailovú adresu prvého príjemcu, uvedeného v kolónke ”Komu". Pri rozosielaní identického e-mailu viacerým adresátom vždy využívajte Slepú kópiu, aby niektorý z príjemcov nemohol ostatné adresy zneužiť. Kópiu použite, ak môže byť informácia: ”kto to ešte vie" pre príjemcov dôležitá.
Druhým údajom obsiahnutým v hlavičke je adresa odosielateľa - tú však váš program vypĺňa automaticky (nemusíte teda pridávať na koniec listu vetu ”moja e-mailová adresa je..."). Za hlavičkou nasleduje nadpis (subject) e-mailu, ktorý by mal niekoľkými slovami vystihovať celý list. Vždy ho svedomito vyplňte. Subject je prvá informácia, ktorú príjemca o vašom liste získa, a ak ho nevyplníte dobre, môže byť aj poslednou. Niektorí čudní ľudia totiž dostávajú denne desiatky e-mailov a ak bude váš nadpis znieť ”Ahoj" alebo ”To som ja", môžu sa domnievať, že ide o ”spam" (obťažujúca reklama podobná propagačným letákom v schránkach), prípadne o správu s nulovou informačnou hodnotou, a bez prečítania váš výtvor zmažú.
Po nadpise nasleduje samotný text, ktorý sa zväčša končí podpisom. Podpis tvorí niekoľko vami zadefinovaných riadkov, ktoré sa automaticky pridávajú za každú novú správu. Môže obsahovať vaše telefónne číslo, poštovú adresu, druhú e-mailovú adresu či obľúbenú myšlienku - nikdy by však nemal byť dlhší ako štyri-päť riadkov. Samozrejme, môžete ho vynechať.
Kompletný e-mail bude teda po výstupe z tlačiarne vyzerať asi takto:

OD: veduci@hobliky.sk
KOMU: jano@hobliky.sk
SUBJECT: zajtra prines lopatu
Ahoj Jano,
dones zajtra na stavbu lopatu.
--Michal Veduci
--firma Hobliky, stavebne a stolarske prace
--telefon 432 7106, medzi 11.00 a 15.00 sme na obede.

Tu sme sa zákonite dostali k problému slovenskej diakritiky. Pri jej používaní má totiž aj ten najnevinnejší text ”konečne beží nová stránka" sklony zmeniť sa na ”kone=E8ne be=BE=ED nov=E1 str=E1nka", najmä vtedy, keď nemá príjemca správy nainštalovaný rovnaký e-mailový program ako odosielateľ. Ak vám záleží na tom, aby si niekto správu prečítal, diakritiku nepoužívajte. V prípade, že by jej absencia mohla spôsobiť nedorozumenie, nahraďte ju znakmi ”~" a ”''", napríklad ”L~udovi''t S~tu‘r". (Znak použitý namiesto mäkčeňa sa volá Tilda a často sa používa aj pri adresách webstránok. Na anglickej klávesnici ho nájdete vľavo od klávesy ”1" (stlačte Shift), v operačnom systéme Windows pri zapnutej slovenskej klávesnici stlačte pravý Alt + 1.)
Druhým kameňom úrazu býva voľba formátu správy medzi ”jednoduchým textom" a ”HTML" textom. Ak použijete HTML, môžete do e-mailu vkladať rôzne obrázky, meniť farby a veľkosti písma a používať mimoriadne užitočné prednastavené šablóny so Santa Clausom a siedmimi trpaslíkmi.
Užívatelia pracujúci na starších systémoch si však nevychutnajú ani farby, ani obrázky, a napokon ani samotný text - celá správa bude pre nich nečitateľná. Namiesto farebného zvýrazňovania použite iné metódy: tučnejšie písmo sa dá simulovať *hviezdičkami* a kurzíva _podčiarkovníkmi_. Takéto formátovanie podporujú aj textové procesory, a tak môžete po prenesení textu e-mailu povedzme do Wordu v priebehu sekundy získať plnohodnotný sformátovaný text. Niektoré slová môžete MIMORIADNE zvýrazniť použitím VEĽKÝCH PÍSMEN. Tie sa všade na internete považujú za krik, preto ich používajte s mierou. E-mail kompletne napísaný veľkými písmenami sa považuje za donebavolajúce barbarstvo a neochrôchanosť.