• Letenky
  • Hotely
    Kde
    Príchod
    Odchod
  • Zájazdy
  • Knihy
  • Prenájom áut

Dubrovník - chorvátsky Rhodos

Chorvátskym Rodosom nazval Dubrovník môj priateľ Neven Jerkovič, riaditeľ hotelového komplexu Astarea v Mlinoch, asi 10 kilometrov južne od Dubrovníka.

Chorvátskym Rodosom nazval Dubrovník môj priateľ Neven Jerkovič, riaditeľ hotelového komplexu Astarea v Mlinoch, asi 10 kilometrov južne od Dubrovníka.

A prečo použil takéto prirovnanie? Chorvátske cesty nevynikajú možnosťou rýchlej dopravy. Cesta do Dubrovníka je dlhá a náročná. Ešte aj z Makarskej riviéry to autom trvá približne tri hodiny. I keď je to podľa mapy v skutočnosti len asi tak 160 kilometrov.

Motoristi sem prichádzajú zriedkavejšie ako do prístupnejších oblastí Chorvátska. Ešte pred dvoma tromi rokmi sa hovorilo o tom, že Dubrovníku môže pomôcť iba kvalitná diaľnica. Chorvátsko nemá peňazí nazvyš a dnes vieme, že skôr sa bude stavať smerom na Rijeku.

Mrzí to najmä podnikateľov v cestovnom ruchu v oblasti Makarskej, na Pelješaci, ale aj v Splite, či Šibeniku. V okolí Dubrovníka to až také dôležité nie je. Dubrovník sa ťažkou prístupnosťou stal akoby ostrovom. Ostrovom, ktorý je opäť silnou leteckou destináciou. V Mlinoch je dosť hostí od mája do konca októbra. Severania a Briti priniesli novú prosperitu. V neďalekom letovisku Cavtat je dokonca veľmi úspešný 5-hviezdičkový hotel. S vysokánskymi cenami a bez starostí o hostí.

Dubrovnícka riviéra sa samozrejme nezačína a nekončí iba v bezprostrednej blízkosti mesta. Môžeme povedať, že zo severu ju otvára delta Neretvy a na juhu uzatvára hranica s Čiernou Horou. Je to síce trochu nepresné, veď v Pelješackom zálive je aj kúsok Bosny so svojimi letoviskami, no pozornosť je tu všade zameraná už na Dubrovník. Kto dovolenkuje tu, chce ísť aj na výlet do tohto svetoznámeho mesta. Súčasťou Dubrovníckej riviéry je aj celý Pelješac, ostrov Korčula, Mljet a množstvo ďalších ostrovov a ostrovčekov nesmierne pôvabne rozložených v úchvatnom Jadranskom mori.

Cestou do Dubrovníka je čo pozerať a obdivovať. Spomeňme aspoň Trsteno, mestečko s prímorským parkom založeným už v roku 1502. Odvtedy bol aj umelo zavlažovaný.

Samotný Dubrovník, či vlastne Ragusa, vznikol na úpätí hory Srdj. Mesto založili grécki utečenci z Epidavru, teraz Cavtatu. Pre zaujímavosť, v mori pri Cavtate možno za pokojných dní vidieť ruiny antického mesta.

Dubrovník má dnes asi tak 35 000 obyvateľov a jeho život je podriadený minulosti prepletenej s turistickou prítomnosťou. Chváli sa vari najvyšším stupňom demokracie v stredoveku, vynikajúcim sociálnym programom, vodovodom, kanalizáciou, dokonca i poisťovaním obchodných lodí. Bola to veru slávna republika. Škoda, že Napoleon ju porazil a po ňom sa celý región dostal pod nadvládu Rakúska.

Slávnu minulosť vidieť na každom kroku. Najnavštevovanejšími sú vari je vari Františkánsky kláštor, Gunduličove námestie, slávna studňa, kniežací palác.... a vlastne množstvo iných pamiatok striedajúcich sa od domu k domu, od kostola ku kostolu.

Dovolenkári len málokedy nevyužijú možnosť poprechádzať sa po hradbách, len málokedy obídu atraktívne, i keď už trochu zastarané akvárium. Pred pár rokmi si radi lanovkou vyšli i nad Dubrovník. Tá však ešte stále nefunguje. Nuž, čo, Dubrovník nedávno zažil i ťažké časy.

Dnes sa však vracia stará sláva. Spolu s dovolenkármi, ktorí obsadzujú všetky hotely a ktorí prinavracajú regiónu jeho prosperitu.

Zo všetkých pokladov a odkazov minulosti Dubrovníka spomeňme na záver aspoň jeden nápis, ktorý je vysekaný do skaly nad vchodom do pevnosti Lovrijenac od 11. storočia: "Slobodu nemožno kúpiť za všetko zlato sveta".

Ľubomír Motyčka



Tento text bol prevzatý z časopisu Cestovateľ so súhlasom vydavateľa.


Autor/zdroj: Časopis Cestovateľ
Text bol naposledy zmenený dňa: 23.08.2002