Armensko (alebo zapisky zdiveleho cestovatela č I.)

Armensko (alebo zapisky zdiveleho cestovatela č I.)
Zakladne informacie o Armensku:
Rozloha: 29 740 km stvorcovych
Pocet obyvatelov: 3.79 miliona, 98% Armenov
Priemerna nadmorska vyska 1800 metrov nad morom
Najvyssi bod: vrch Aragats (4090 m)
Najnizsi bod: kanon rieky Debed (380 m)

Po uspesnom prilete do Jerevanu som sa pobral za ostatnymi cestujucimi, ktori isli na pasovu konrolu. Ked som tam prisiel, tak sa mi ujo snazil po armensky vysvetlit, ze nemam viza a musim si ich zaplatit. Tak som si zobral tlacivo a podujal sa ho vypisovat. Na moje prekvapenie tam okrem armenskych a ruskych vysvetleni boli aj anglicke, takze som ziadne velke problemy s touto procedurovu nemal. Po zaplateni a nalepeni viz do mojho pasu mi este colni stihol povedat, ze viza mam iba na dvadsat dni, pretoze mi dlhsie nemoze dat a teda moja ziadost o desat mesacne viza je bezpredmetna.

Po doskani sa batoziny som sa presunul k vychodu z letiskovej haly, pri ktorom sa tlacilo asi 50 domacich ludkov, z ktorych (ako som hned mal moznost zistit) bolo 45 taxikarov. Kazdy z nich sa mi snazil ponuknut odvoz a ja som sa im nemenej zanovito snazil s pomocou mojej chabej rustiny povedat, ze nechcem odvoz, lebo ma pridu cakat. Nakoniec sa mi podarilo najst jedneho taxikara, ktory hovoril po anglicky, a ktoreho som pouzil ako odhanacku na ostatnych. Som mu povedal, ze sice ma maju prist cakat, no ked nepridu do pol hodiny, tak pojdem s nim. Tak som ho upokojil a teraz on zanovito odhanal ostatnych taxikarov. Problem vsak bol, ze ja som vlastne ani nevedel adresu kam sa chcem dostat, lebo som zabudol vsetky taketo informacie doma. :o)

Lenze o desat minut prisli moji zachrancovia a vzali ma z ich pazurov prec. Nasadli sme do taxika a isli smerom Jerevan. Moja nova sefka Marianna mi vysvetlila, ze pojdeme teraz na byt a potom mozme ist do mesta si sadnut niekde na pivo, alebo na kavu.

Po ceste na byt som si zacal obzerat miestnu architekturu a mal som sa veru na co pozerat. Budovy v Armensku mozem rozdelit na vladne, obytne a ostatne. Vladne budovy su prevazne vynovene a vidiet to na nich. Obytne budovy su charakteristicke takou divnou kockovou architekturou, ktora pozostava z roznofarebnych kociek, ktorymi su oblozene budovy. Nasledkom tejto architektury je, ze nemozete dostatocne presne identifikovat, ze ci je udova stara, alebo nova, alebo zrekonstruovana. Nuz a ostatne budovy sa nedaju ani popisat. Vyzera to tak, ze kto kde nieco nasiel, tak to pouzil pri stavbe. Mimochodom stavby: Take nieco ako ohradena stavba tu neexistuje. Stavebny material maju “poukladany” uprostred chodnika a vsade okolo staveniska, vobec ich nezaujima poriadok, alebo ochrana toho.

Dalsou vecou, ktoru by som chcel spomenut je doprava v Jerevane. Nuz tak toto je totalna dzungla, pre civilizovaneho sofera (to ako mna) to vyzera ako boj o prezitie, ktory nema ziadne pravidla. Vlastne ma a podarilo sa mi identifikovat tri:

1. Kazdy sa chce dostat kde chce a co narychlejsie, pricom sa snazi neohrozit seba.

2. Klakson je na to aby sa pouzival a nie na okrasu.
3. Nikto nema prednost.

Okrem toho pre chodcov existuje pravidlo, ze mas sice prednost, ale davaj si pozor, aby ta auto nezrazilo. Teda vodic aj chodec si davaju pozor, aby sa nezrazili a vo vacsine pripadov vitazi pravo silnejsieho.

Na inspiraciu pouzijem jedne priklad: Predstavte si, ze v Jerevane je 500 kilometrov ciest, nuz tak v tom pripade tu existuje 500 000 metrov prechodov pre chodcov.

Verejna doprava v Jerevane pozostava z metra, trolejbusov, autobusov a marshrutiek. Metro ma neidentifikovatelne mnostvo zastavok, ktore je tazke lokalizovat, takze som tam este nebol.

Trolejbusy pamataju este nastup Lenina k moci a dokonca som videl jazdit aj trolejbus bez kontaktu s drotmi!

Autobusy verejnej dopravy zas pamataju casy Petra Velkeho a ich rychlost je taka, ze ked by som bol opity a plazil sa po zemi, tak ich predbehnem a na sto metrovom useku by som mal v cieli naskok styridsat metrov.

Zazrakom a nastrojom na udrzanie jerevanskej dopravy su marshrutky. Co vlastne su male dodavky, ktorej jazdia po urcitej trase, je ich nespocentne vela a zastavuju kdekolvek. Zastavky tu prakticky neexistuju a mozete si kdekolvek zamavat na marshrutku a kdekolvek vam aj zastavi. Tento fakt sposobuje, ze nejazdia rychlo a ak vodic vidi niekoho stat pri ceste tak spomaluje v nadeji, ze dotycny nanho zamava, ze chce odviezt.

Pricinou, ze marshrutky jazdia pomaly je aj fakt, ze cesty su tu rozbite akoby prave v Jerevane Americania uskutocnili kobercove bombardovanie. Totalna rozbitost ciest je charakteristicka pre vsetky cesty v Armensku.

Neviem na zaklade coho udeluju vodicke povolenie v Armensku, no zo znalosti dopravnych znaciek to nebude. Totiz v celom Jerevane som doteraz videl iba dve znacky aj to obidve zakaz zastavenia. Ani znacenie na cestach nie je. Preto sa mozete stretnut so situaciou, ked na ceste v jednom momente stoja, alebo idu vedla seba styri auta a v dalsom momente sa maju problem pomestit dve vedla seba.

Tot pre dnes. V dalsom “diely” :o) napisem o ludoch a mojom prvom vikende v Armensku.