• Letenky
  • Hotely
    Kde
    Príchod
    Odchod
  • Zájazdy
  • Knihy
  • Prenájom áut

Turecká odysea alebo Biela mačka - čierny kocúr *Časť 4.

Dobrodružné cestovanie Tureckom...

Gorome
Cesta tam je fascinujúca, je to neuveritelné : KAPADOKKIA.

Ťažko je opisovať niečo úžasné, čo vidite prvý krát v živote....scenérie skál rôznych tvarov a veľkostí, v ktorých sú vyhlodane domy a všetko možné, Kapadokia je určite jedno z miest, kde sa chcete určite ešte vrátiť, pretože ste si nestihli pozrieť úplne všetko a celé to pripomína minimálne inú galaxiu.....ktorá miestami pripadá až gýčovite....

v Goreme hladáme ubytovanie, nájdeme príjemný penzión „u KEMALA“, ubytujeme sa v jaskyni...za 5 milionov TL(150 Sk) na noc, naša jaskyňa je veľká so stlpom uprostred a štýlovo zariadená, majitelmi penzionu je Kemal s angličankou Barbarou, sú mimoriadne milí, dostávame čaj gratis a podía knihy návštev tu spal už celý svet.

Mestečko samotné je už trošku komerčnejšie, plné mladých američanov a japoncov, reštaurácií a i-café, tomu sú primerané aj ceny, ktoré ale ešte stále neni sú vysoké.Najeme sa , kúpime melón a ideme ho zjesť na kopec nad mestečkom.

Ale aj tak má mesto tú „svoju“ šťavu...

Ideme spať , spí s nami v jaskyni aj jeden člen domácnosti asi 14 chalan, kt. je tiež velmi milý.

15.8.2002- štvrtok

Beháme po dedine a širokom okolí, nachádzame čisto biele údolie...vezieme sa na konskom povoze, je proste fajn.......

Ochutnávame ďalšie a ďalšie jedlá, napr. TR pizzu, na prípravu ktorej sa ideme pozrieť do kuchyne.

V jaskyni sa vymenil spolubývajúci, tentoraz je to Australan, kt. mesiac cestuje po TR a pýta sa nás „kam sme prileteli?“ ťažko sa mu chápe, že sme sem zo strednej Europy pricestovali vlakom, aj tak nakoniec si to vysvetlil asi tak, že sme chceli zažiť poriadnu haluz.

16.8.2002-piatok

Z Goreme odchadzame o 7.30 dolmušom za 75O OOO TL do NEVSEHIRE, kde sa zdržime 5 minut a odtial stopom do AKSARAY, prejdeme autom mesto a stopujeme ďalej do Mersinu , kt. je vzdialený viac ako 350 km.

V kamione sedime vpredu traja a policajti nám aj zamávali, asi tu neplatia nijaké zákazy v pravidlách cestnej premávky.

Naš dobrodinec nás pozýva aj na čaj do lokanty pri ceste a ked si všimne, že sa bavíme o cole (o tvare flaši), tak kúpi 4 coly a ideme ďalej, počúvame miestnu hviezdu Ibrahima a kamionista sa začina predvádzať ako 12 ročný chlapec, Cesta s nim je miestami nervydrásajúca, s plne naloženým kamionom ideme z kopca celý čas horami a serpentinami rýchlosťou 140 km, viac tachometer nevie ukazať....flaše od vypitej coly vyhadzuje von oknom a ked vidi naše pohľady len sa uškrnie a povie: Turkia, ale je milý, v Mersine nás vyhadzuje pri turistickej agentúre, kde pani dobre hovoriaca po nemecky nám vysvetlí čo a ako ...chceme na severný Cyprus.

Aj na odporúčanie turka pracujúceho v Nemecku, kt. stretávame na benzinke ideme ďalej do Silefky, trajekt ide aj z Mersinu ale zo Silefky je to omnoho lepšie.

Mersin
Obrovská moderná konurbácia s prístavom a s pekným skor europsky pôsobiacim moderným centrom s bankami a modernou výstavbou. V centre sa najeme ako vždy perfektne.Pokúšame sa dostať zo stredu mesta stopom, zastavuje nám už asi 3 auto a ešte stále sme v Mersine, cestu von lemujú nekončiace sídliská so 17-18 poschodovými domami, niečo podobné z nás nikto ešte v Europe nevidel.

Na ďalši stop čakáme 1 hodinu, čo je zatial rekord, stale nám zastavujú dolmuše, kt. tu premávajú v celých kolónach, nechce sa nám stopovať tak do jedneho vlezieme, do Silefky chce 3 milion TL, zdá sa nám to vela tak na konci konurbácie vystupujeme asi po dalšej polhodine, hned stopneme sedliaka na nákladiaku, kt. chce naše adresy, po vystúpení priamo pred stánkom s lemonovou šťavou si dávame pohár lemonu za 200 000 TL a znovu sa okolo nás zbehne celé okolie, všetci nás chcú odviesť na otogar ale ideme stopom na výpadovku do Tasucu.Okamžitý stop doTASUCU.

Tasucu
Prístav pre cestúcich do Severocyperskej tureckej republiky, cestou vidime typické plažové strediská .

Okamžite obchádzame agentúry s trajektami, no prichádza spočiatku velké sklamanie, Cyprus je vzdialený asi 200 km ale trajekty sú neuveritelne drahé, potvrdilo sa to, čo vravela ženská v agentúre v Mersine....stoji to pre troch 200 000 000 TL a to je moc!

Najdeme ubytovanie v celkom prijatelnom hotely za 6 milon TL na osobu s klimou a sprchou plus WC.

Dedina je plna - sú tu turci smerujúci na Cyprus, no aj tak podla všetkého na Cypre toho vela neni, vraj len pár luxusných hotelov a znicene dediny...

Ideme sa najesť, sedime v pristave, najdeme prijemnu reštiku, kt. majitel s manželkou už chce zavrieť ale prehovori nas na rybu - čerstvú, za 8 milon pre troch nam každému jednu ugriluje, dostaneme voňavú bylinku, pán odoženie mačky okolo nas - porozlieva na zem vodu, dostavame kopec zeleniny, ekmeku,vody, čaj a na zaver aj melon a ponukne nam aj obligatnu cigaretku, jeme asi 4o minut , majitel nas uči jesť rybu po turecky, vytrhne mi z ruky kus ryby, zabali ju do ekmeku pokape citronom a prida cibulu ,strči mi to celé do úst....skoro hotel RITZ........ 

Kupujeme ešte klasicky lacný melón,.potrajdame po pristave a ideme spať.

17.8.2002-sobota
Z Tasucu štartujeme z hotela okolo 9.OO

Ideme sa najesť, na klimatizovanej pošte pošleme pohladnice, zamestnanec za priečinkou sa čuduje, prečo čakam ked som mu dal peniaze aj pohladnice a on ma dalsiu pracu s telefonujucimi turkami, po chvili zdvihne v ruke asi 3 pohlady a ukazuje že nalepil znamky, asi 2 pohladnice vobec nedosli.....

Smerujeme k moru a ideme hladat nejake prijatelne letovisko, stopneme nakladiak, terén popri ceste bol pekny, more je očarujúce, pobrežie neskutočne členité...naše auto sa šplhá max. 20 km rychlostou, nechceme komerčne letovisku ale najaku haluz.

V prvom trochu „normálne“ vyzerajúcom mestečku vystupujeme a pokúšame sa hladať bývanie, asi po 15 min. k nám prichádza domáci na aute a vezie nás nekonečne dlhým mestečkom, kt. je vystavané popri ceste do svojho apartmánu, je na konci pri pláži ale chce zaň 190 milion TL :-), nasadli sme si k nemu podla doterajších skúseností aj tak len zo zištných dôvodov, aby nás odviezol niekam, kde „niečo je“, ale v tomto mestečku asi „nič neni“ :-), on to nevzdáva vravime :-) resp. ukazujeme, že nemame moc peňazí tak nas vezie ďalej k jeho reštaurácii, vyzerá romanticky, je hneď pri mori, jedna izba resp. búda, cena je prijatelná ale nemame vlastné WC len turecké spolu s navštevníkmi reštiky a ako sprcha má slúžiť hadica za búdou, tak asi tak: „čo ti jebe!!??“ ideme ďalej....nakoniec nájdeme hotel za 2O milion TL pre troch s klimou a všetkým, pod balkonom sú romantické útesy...

Dnes ale netečie pre poruchu voda do večera, ideme von a postupne zisťujeme, že to asi až taka haluz nebude, k moru sa pre útesy nedá vôbec dostať, pod náš balkon absolutne...:-(, cheme sa najesť, chodime od jednej prazdnej reštauracii k druhej, všade nás chcú brutálne odrbať a o zmluvani neni ani reči s cenami rovnajúcimi sa asi zapadnej Europe, nakoniec si dame Turkiy pizza a trošku znechutene ideme na pláž...teda na špinavú komerčnú pláž so špinavou komečnou vodou.

Vraciame sa do hotela, kde do rána nebude tiecť voda, skočime do i-cafe za 750 000 na hodinu a menime rozhodnutie, že tu neostaneme planovaných 5 dni ale ideme ďalej, špinavý zaspávame, klimu vypneme a nechame si ako kulisu otvorené okno s hukotom mora, ráno podľa štipancov od komárom pochopime, že sieťka na okne bola potrhaná , ale akože v pohode:-)

18.8.2002-nedeĺa

Ráno vstaneme skôr okolo 8.OO aby sme boli skoro pri vytúženom mori, ideme pobrežím stopom smerom na Anamur, na dva krát sa tam stopom dostaneme je to okolo 5O km popri mori ale moc pomaly , cesty su v horskom terene velmi úzke.


Turecká odysea alebo Biela mačka - čierny kocúr
1. časť
2. časť
3. časť
4. časť
5. časť
6. časť


Autor/zdroj: Mersin
Text bol naposledy zmenený dňa: 02.10.2002