• Letenky
  • Hotely
    Kde
    Príchod
    Odchod
  • Zájazdy
  • Knihy
  • Prenájom áut

Turecká odysea alebo Biela mačka - čierny kocúr *Časť 3.

Dobrodružné cestovanie Tureckom...

Sme v ALAHOVEJ ZEMI.......
Za hranicou na horku stopujeme, spočiatku to vyzerá beznádejne ale berie nás asi po 15 min. prvý Turek na našej ceste.

Edirne
V Edirne sa vysmiatemu Turkovi poďakuje a zoznamujeme sa s prvým DOLMUŠOM na našej ceste , ešte vôbec netušime ako sa z dolmušmi neskôr zžijeme.

Dolmuš je malý mikroautobus pre 12 - X osôb, ktorý berie cestujúcich kdekolvek a vystupuje sa takisti kdekolvek, zaujímavý je ešte spôsob platenia, cestujúci podávajú po predsediacich cestúcich peniaze a rovnako dostávajú aj výdavok, my sme platili ale stále až pri vystupovaní.

Edirne je malá komerčná mestečko, dolmuš nás vezie za 5OO OOO TL(15 Sk) na hlavnú autobusovú stanicu-otogar.

Odchádzame prakticky hned ako sa na nás vrhol prvý nadhadzovač s cenou len „pre nás „ 5 milionov TL do Istanbulu.

Istanbul
Nadražie je neskutočné! Chaos, desiatky odchádzajúcich a prichádzajúcich busov, krik nadháňačov.Sme uťahaný ako kone...

Metrom, ktoré má len 1 linku v minimálne 15 milionovej metropole ideme do štvrte Aksaray, kde hľadame byvanie, zoženieme hotel za 4 Eurá (dá sa bez problémov aj za 3), konečne sa vo vlastnej sprche osprchujeme a cítime sa do pohody..

Odchádzame do mesta na prvú prehliadku centra, najeme sa - obligátne nás asi oklamali, kúpime si najvačší melón aký sme videli a ideme spať.

Utorok-13.8.2OO2

Ráno sa prebúdzame v našom hoteli okolo pol 9, postupne sa dáme dohromady a ideme von...

Cestou zo štrte Aksaray pozeráme na mešitu v domnení, že je to Suleymanova mešita, vchadzame dnu za milion TL, sme tam sami, čo je skvelý pocit, pred vstupom nas mladík navlieka do šatky na zahalenie nôh a Magde zahaluje aj plecia, lihame si na zem a nasávame neuveritelnú atmosfeéru mešity...mladíkovi sa to po chvíli očividne nepáči a s úsmevom nám vraví, resp. po turecky ukazuje, že sa tu nesmie spať.

Vyrážame na BAZÁR, je to neuveriteľný chaos ľudí , tovaru (proste to musíte zažiť).

Ďalej pokračujeme na Egyptský bazár, čo je niečo podobné ale s jedlom, jeme všetko čo sa dá a dá sa naozaj všetko, okamžite zažehnáme možné žalúdočné problémy, veď Endiaronu máme dosť (nakoniec sme ho vôbec nepotrebovali).Dali sme si napr. výborné placky potreté zeleninou a masom za 8 Sk,výbornú rybu v ekmeku(chlieb) za 1,.5 mil. TL, kt. predávajú priamo z lode v prístave.

Ďalej pokračujeme smerom na žel. stanicu (jedna z mála v TR) kde pristával ORIENT expres.Cestou uvažujeme kam ďalej, je to nádherný pocit uvažovať kam ďalej, ked na vás netlačí čas a môžete si vybrať ktorékoľvek miesto v tak veľkej krajine. Uvažujeme o Kappadokii, informárka nás informuje, že listok tam stojí len 7,5 mil. TL, čo je asi 3OO Sk- smiešna suma za viac ako 1OOO km. Cesta ale trvá 18 hod. a prvá trieda je vypredaná, radšej to vzdávame a ideme ďalej do mesta.

Pokračujeme popri najznamejšej mešite Hagia Sofia, ďalej Modrá mešita, kde si umývame nohy a sedíme pri tom na kamennom podstavci, čo je celkom dobré osvieženie. Miestami oddychujeme a nasávame atmosféru.

Vraciame sa do štrte Aksaray pre batožinu do hotela a metrom smerujeme do štvrte EMONOME, kde čakáme na električku, majú tu zvlaštny systém, naskôr si musíte kúpiť vstupenku v podobe žetónu na perón , potom sa môžte voziť pravdepodobne do nekonečna, je to asi jediný účinný systém pri tom počte ludí zo všetkých končin Blízskeho východu, kt. sme tam videli..Čakáme na loď do štvrte HARLEEM - ázijská časť, kt. premáva každých 15 min..

Na miestnom Otogare(autobusová stanica) na nás útočia všetci nadháňači, kt. si mýslia, že budeme lahká naivná európska korisť..uvažujeme, že pôjdeme do Selčuku cez Izmir na JZ časť, no zistili sme, že čím ideme ďalej, tým sú listky lacnejšie, preto sa radšej rozhodneme pre Kapadokkiu ,z pôvodnej ceny 24 mil. TL zjednáme na 2O mil. TL na osobu(6OO SK) kupujeme jedlo, prechádzame sa po otogare, zajdeme k špinavámu moru a bavíme sa s nádhernou malou žobráčkou.

V Istanbule a vlastne v celom TR premávajú busy vždy a všade, keďže tu chýbajú vlaky, sú to len luxusné klimatizované mercedesy alebo renaulty a v každom pracujú min 2-3 ludia.Cesta samotná je zážitok, par minút po výštartovaní vyštartoval aj jeden zo zamestnancov a cestujúcim v autobuse, kt.je plný (je to zaujímave ale všetky busy boli skoro vždy zaplnené do posledného miesta, popr. jeden člen posádky sedel na schodoch), ponúkal kávu, čaj alebo Pepsi colu, najprv rozdal sačok s instantným nápojom a potom chodil s flašou s horúcou vodou, kt. nám nalieval nad nohami, ale vždy to zvládol bravúrne, po káve ešte priniesol napolitánku, celá procedúra sa opakuje aj o 2 hodiny ale bez napolitánky, po každej zastávke ešte „čašnik“ obišiel všetkých a ponúkol rozrienenú kolínsku vodu, kt. nám nakapal na ruky .

Cesta prebieha dosť dobre, dokonca pri akčnom filme so Schwarzenegerom aj spíme.

Streda-14.8.2OO2

Kaisery
Bus mešká 1.5-2 hodiny, no nikto sa nad tým vôbec nepozastaví, ani my ..

Vystúpime z busu a idem nájsť miesto na najedenie sa, vyvolávame menšie zdesenie na ulici dosť velkého mesta, okamžite nás jeden z miestnych odvádza do lokanty.

Ideme sa najesť do lokanty- čo je miestna ľudová reštaurácia, ja si dávam pikantnú polievku s bylinkami a masom, Erik s Magdou ešte nemajú tú odvahu a dávajú si kávu , kt. však neni v ponuke ale personál to do 3 minút zariadi a kávu prináša malý chalan pravdepodobne zo susednej reštaurácie, káva je nic moc, celkovo v TR je káva skôr zriedkovosťou, všetci a všade sa napájajú čajom asi v 1 dl pohári, kt. je čierny alebo jablkový a moc sladký. Obsluhu tvorilo asi 5 ludí a boli sme tam sami.

Hladáme OTOGAR ale hneď po vyjdení z lokanty nám po 3 minutách cesty sam od seba zastaví domáci a nakladá nás do auta, je to miestny robotník , kt. ako všetci v TR neovláda žiadnu reč. Myslíme si, že ideme s nim do Gorome, tak sa vytešujeme, no nakoniec nás miestny odviezol na miestny Otogar.

Stopujeme oproti otogaru v strede mesta , po malej chvíli nám zastaví pán, kt. nás berie do ICESTU, vystúpime a ideme na ďalší stop, prejdeme na vedlajšiu cestu v domnení, že si cestu skrátime o niekoľko desiatok km, o chvilu sa k nám vyrojí krdeľ deti z miestnej „asi školy“ a stávame sa pravdepodobne pre nich najvačšou atrakciou leta, všetci chcú adresy a podpisy, niektorým sa podpisujeme priamo na telo- našich „5 minút slávy“, onedlho dojde aj učiteľ a niečo sa nám snaží vysvetliť v turečtine, pravdepodobne kde je otogar, všetci vždy len ťažko chápali prečo ideme stopom, keď idú busy...

Deti sú neodbytné ale nakoniec nás z ich zajatia vyslobodí ďalší stop, kt sa vezieme asi 2O km, teraz je to už ale horšie - je poludnie, Slnko pečie a áut jazdí akosi málo, len niekolkokrát sa otoči miestne auto zvážajúce pracujúcich na poli, a ešte horšie je, že v dialke asi 5O0 m vidime pred nami stopovať dalšieho človeka v tomto ALAHOM zabudnutom kraji.Máme šťastie, aspoň si to zatial myslime, zastavuje nám auto so 4 TURKAMI, správajú sa trošku podivne, bagle sa snažia nacpať do od oleja zadrbaného kufra , kt. nakoniec nechavajú otvorení, natlačime sa dnu, vpredu sedia 3 turci pijú pivo a podávajú si jointa , šoférovi joint padá na zem a počas cesty ho hladá...zastavuje,Magda začína vzlykať a v duchu sa lúči so životom, radšej to vzdávame a vystupujeme, autá naďalej nechodia, v dialke sa zjavuje dolmuš, stopneme ho a sedi v ňom aj náš predstopujúci- mladí čech, kt. sám cestuje stopom po TR a práve ide s 3- dňového výstupu zo zasneženej hory nad Kaisery, kde nestretol 3 dni ani živú dušu.

Sme v URGUP, nikto nevie kedy ide dolmuš do Gorome ani samotní šoféri, na otogare je asi 1O dolmušov, všetci vravia, že o chvilu ten vedlajši....

Stopujeme a dostávame sa do Gorome.


Turecká odysea alebo Biela mačka - čierny kocúr
1. časť
2. časť
3. časť
4. časť
5. časť
6. časť


Autor/zdroj: Mersin
Text bol naposledy zmenený dňa: 02.10.2002