Jordánske kráľovstvo bolo posledným štátom na našej trojmesačnej ceste s Aviou-karavanom po Blízkom východe. Približovali sme sa diaľnicou z Damasku cez Sýrsku púšť k hraniciam Jordánska. Cestovateľskú posádku tvorili traja členovia rodiny a psík.
Preplnený hraničný priechod, zaprataný rôznym tovarom, autami z arabských krajín a cestujúcimi, pôsobil dokonalým orientálnym chaosom. Hoci sme sa už riadili pravidlom, že v arabských krajinách treba aj ten najmenší úkon alebo prácu začínať zavčas rána, aby sa to do večera stihlo, naša nádej na skoré prekročenie hraníc sa rozplývala. Našťastie, náš karavan, odlišný od ostatných áut, vzbudil pozornosť nielen cestujúcich Arabov, ale aj hraničného personálu. Tí, keď po dlhšom rozhovore a vysvetľovaní zistili z ktorej krajiny pochádzame, hneď sa nám začali venovať. Nad množstvom prejdených kilometrov a našimi plánmi, čo všetko chceme v Jordánsku vidieť, krútili hlavami. Aby nám pomohli, ochotne ponúkli propagačné turistické materiály a mapy ich krajiny. Po zaplatení 150 USD za víza, poistenie 3 osôb a auta /výška poplatkov závisí aj od dĺžky pobytu/, pokračovali sme k hlavnému mestu.
MUEZÍN NÁS ZOBÚDZA, S AVIOU VCHÁDZAME V RANNEJ DOPRAVNEJ ŠPIČKE DO AMMÁNU
Náš spánok v neznámom púštnom teréne prerušil spev muezína z minaretu v neďalekej oáze. Po moslimskom budíčku, ktorý nás už niekoľko týždňov sprevádza, predierame sa pieskom po vychodených koľajach k diaľnici. Z nej sme v predchádzajúci večer odbočili. Neverili sme, že na miestach, kde včera už nebolo vidieť takmer žiadne známky života, teraz križujú cestu malé stáda tiav a beduínskych pastierov s ovcami a kozami. Presúvali sa v rôznych smeroch za pašou, ktorú nebolo nikde vidieť. Zvedavosť, kde nachádzajú kočujúci pastieri pastviny pre svoje stáda v púšti, nás trápila aj v iných častiach krajiny, no ostala pre nás nevyriešená.
Mesto Ammán je strategicky umiestnené na živej automobilovej tepne. Pre tých, ktorí prichádzajú lietadlom, je aj vstupnou bránou do Jordánska. Tlačenica s Aviou v dopravnej špičke dvojmiliónového mesta, kde fungujúce smerovky na autách sú vzácnosťou a aj keď niekto zmenu smeru smerovkou ukáže, musíte dávať pozor, či to nemyslí opačne; a kde vás na červenú ešte aj policajt poháňa, aby ste rýchle prechádzali, nebola najpríjemnejšia. Nedostatok parkovacích miest nás donútil prísť do samého centra starého Ammánu. Tu, našťastie, bolo voľné miesto, asi 500 metrov od rímskeho amfiteátra. Ten je historickou dominantou v údolí podobajúcom sa na mravenisko. Obklopuje ho mesto rozložené na dvadsiatich kopcoch. Amfiteáter pre 6000 divákov je zrekonštruovaný a vstup do neho je voľný. Snáď najväčším lákadlom pre turistov je vrch s citadelou, skladajúcou sa z byzantského opevnenia, rímskeho chrámu /vstup voľný/ a archeologického múzea. Odtiaľ je najlepší výhľad na mesto /od amfiteátra uličkami k citadele je len 15 minút chôdze/.
Len hodinu nám trvala cesta do neďalekej Madaby nachádzajúcej sa juhozápadne od Ammánu. Pri prestavbe tunajšieho kostolíka z byzantského na ortodoxný bola objavená mozaiková dlažba zo 6. storočia (vstup približne 110 Sk). Mozaika znázorňuje starobylú mapu Svätej zeme. Výjavy zo života fauny a flóry okolo Mŕtveho mora, ktorá v tom čase existovala, spestrujú goegrafické údaje. S mozaikou z toho istého obdobia, tiež zaujímavou, sa stretnete aj na neďalekej biblickej hore Nebo (602 m. n.m.) vo Františkánskom kostole /vstup na horu približne 110,- Sk/. Priestranné parkovisko na hore nám umožnilo pohodlné a dlhšie zdržanie sa na týchto svätých miestach. Vyplatí sa vyčkať chvíľu, kedy je dobrý výhľad na hornatú krajinu k Mŕtvemu moru, do oblasti Jericha a Jeruzalema. Spomienka na významnú udalosť, odkiaľ Boh ukázal Mojžišovi zasľúbenú krajinu, pripomína pamätník. Len pár metrov od neho stojí moderný pomník na počesť návštevy pápeža Jána Pavla II. na týchto miestach, na jar roku 2000.
VEČERNÁ "QAHVA MURRÁ" U BEDUÍNOV
Pokračovanie Kráľovskou cestou cez veľké púštne kaňony s prudkými klesaniami a nekonečnými stúpaniami v poludňajších horúčavách nás nútilo oddychovať. Hoci bol už október, museli sme rešpektovať našu Aviu, ktorá na tak extrémne zaťaženie nie je stavaná. Mierne večerné ochladenie v horskom prostredí púšte neďaleko križiackeho hradu Kerak, a pár kvapiek dažďa (jediné počas 3 mesiacov), len spríjemnilli kempovanie, ale aj posedenie pri stanovom obydlí pastierov tiav. Ich ponuku na spanie pod stanom pre hostí, nesporne zaujímavú, sme z patričných dôvodov nemohli prijať. No silná špeciálna beduínska káva "Qahva murrá", ktorú stále dolievali (ženy pili čaj), mi nedovolila zaspať skôr ako po polnoci. Zaujímavé bolo, že beduínske ženy, ktoré sa pri našom sedení objavovali, som nedokázal ani pri veľkej snahe rozoznať. Teda, ktoré ktorému mužovi patria. Dopátral som sa akurát toho, že na jedného muža pripadali "len" 2-3 manželky. Medzi nami sedela iba skupinka mužov a tí sa snažili dozvedieť čo - to o našej ceste a o Slovensku. Dve ženy nás obsluhovali, dve sa venovali deťom a ostatné ťavám a hospodárstvu, patriacemu k tomuto beduínskemu zoskupeniu. Japonské terénne auto, stojace za plechovou ohradou pre ťavy, slúžilo vraj na odvoz detí do školy.
Z HRADIEB HRADU KERAK K MŔTVEMU MORU
Na hradbách križiackeho hradu Kerak sme sa ocitli už v skorých ranných hodinách, pokiaľ teplota vzduchu nebola ešte vysoká. Hrad, postavený v 12. storočí počas križiackych vojen, vystriedali Arabi, Osmani, Angličania a konečne Jordánci. Hrad až do dnešných čias ostal skoro v nezmenenej podobe a je príkladnou ukážkou križiackej architektúry (vstup 300 Sk).
Nie dlhá, ale o to prudšie klesajúca cesta, bizarným a ťažkým úsekom k Mŕtvemu moru (394 metrov pod hl.m.), a horúčava, len prispievali k dramatickému prechodu Aviou cez nebezpečný úsek. Mŕtve more nás neprivítalo najprívetivejšie. Nepredstaviteľné množstvo múch /sú tu vraj iba v jeseni/, pre ktoré sa nedali otvoriť ani ústa, neznesiteľný horúci vzduch a voda, ktorá vôbec neosviežila. Namiesto 3 dní, ktoré sme mali v pláne zdržať sa pri zaujímavom mori, po troch hodinách kúpania odchádzame popri izraelskej hranici púšťou do Akaby. Na 280 kilometrovom úseku cesty neobývanou púšťou stretnutie s pastiermi, alebo s oázou, bolo vzácnosťou. Popri ceste sa častejšie objavovali zdochliny zvierat, väčšinou tiav. Keď sa zvečerilo, cestovanie už nebolo najpríjemnejšie. Našťastie, zastavili sme sa pri posádke púštnej polície. Ochota jej príslušníkov pomôcť nám, v čom len budeme potrebovať, nás posmelila. Istotu nám dodal aj púštny maják, ktorého blikajúce červené svetlo nás doviedlo pred polnocou do malej oázy.
V CIELI CESTY - PRI ČERVENOM MORI, POD PALMAMI V AKABE
Príchod do prímorského letoviska Akaba na brehu zálivu, ktorého meno je zhodné s menom mesta a je súčasťou Červeného mora, bol aj dosiahnutím najvzdialenejšieho bodu našej cesty. Tu sme si povedali, že Aviu otáčame naspäť, domov. Z toho mala obrovskú radosť väčšia časť posádky, ženská, a dali sa slávnostne vyfotografovať pod palmami na brehu Červeného mora. Palmy nám vytvárali vzácny tieň počas dvojtýždňového kempovania priamo pod nimi. Blízkosť starého mesta a bazáru, plného orientálnych dobrôt, ovocia a zeleniny, nám veľmi vyhovovali. V potravinách sme objavili aj slovenský výrobok, ovčí syr Karpatia. Hoci bol pomerne drahý, predavač ho veľmi pochvaľoval.
Pri bežnom pohľade sa zdá, že Akaba so susedným izraelským Eilatom vytvárajú spoločné letovisko. Kontrast vytvára snáď len architektúra stavieb Eilatu. Neďaleko sú aj brehy egyptského Sinaja a keď zaplávate pri kúpaní alebo na člne ďalej od brehu, uvidíte aj územie Saudskej Arábie, vzdialenej odtiaľ na juh asi 20 km. Aj spojenie po súši alebo loďou do týchto krajín je bezproblémové. Do Saudskej Arábie a Egypta je potrebné vízum. Cesta trajektom k protiľahlému brehu Egypta stojí pre 1 osobu 22 USD, auto 105 USD a autobus 120 USD. Loď premáva niekoľkokrát denne.
V letovisku Akaba si každý turista môže vybrať od pomerne lacného stravovania a ubytovania až po luxusné hotely, ktoré majú oddelené pláže pre cudzincov. Bohatú sieť obchodov a turistických služieb denne využívajú turisti z celého sveta, väčšinou prichádzajúci cez tunajšie letisko.
V Akabe sa dobre cíti aj jordánsky kráľ Abdullah II. Má tu svoje letné sídlo a v zálive aj luxusnú budovu kráľovského jachtárskeho klubu.
VĎAKA BEDUÍNSKEMU AUTOOPRAVÁROVI V PÚŠTIWADIRUM
Cestou z Akaby do ružového skalného mesta Petra sme zabočili do údolia púšte Wadi Rum. Križovala nám ju historicky známa železničná trať vedúca z Ammánu púšťou do Akaby. Spojenie trate do pútnického mesta moslimov, Mekky, sa už neuskutočnilo. Skalná scenéria púšte mesta stojí za námahu, aby turista, hoci v horúčavách, prešiel ňou pár kilometrov peši, alebo na ťave. V stredisku Wadi Rum nájdete všetko potrebné na prežitie. Počnúc kempom a obchodíkmi až po prespatie v stanoch s beduínmi. Za takúto noc, placku a pohár čaju, zaplatíte okolo 1000 Sk. Za zvezenie terénnym autom do púšte, vzdialenej 2 km, 500 Sk. My sme tu museli využiť službu beduínskeho autoopravára. Jeho malá plechová dielnička, v ktorej okrem najnutnejšieho náradia, pár skrutiek a drôtu nebolo nič iné, slúžila pre terénne autá rozvážajúce turistov po púšti. Zodraté ložisko Avie na zadnom kolese majster vymenil za 90 minút. Náhradné som mal našťastie so sebou. Za prácu si pýtal 35 USD. S jeho prácou sme boli spokojní. Pokračovali sme hornatou krajinou do najatraktívnejšej oblasti Jordánska.
DVE PETRY. NAJATRAKTÍVNEJŠIA, ALE AJ NAJDRAHŚIA TURISTICKÁ LOKALITAV JORDÁNSKU
Priestranné strážené parkovisko (bez poplatku) neďaleko vchodu do Petry nám poskytlo na pár dní príjemné kempovanie. Vedľa stáli dva francúzske karavany a jeden z Holandska. Susedia karavanisti nás hneď po zaparkovaní prišli privítať. Ako raritu z východnej Európy. Nevedeli však presne z ktorej krajiny pochádzame. Boli prekvapení, že aj na Slovensku sú nadšenci karavaningu a že sme sa sami pustili na takú náročnú cestu. K večeru zaparkoval vedľa nás ďalší karavan s nemeckou značkou a pán, ktorý z neho vystúpil, hneď spoznal podľa označenia krajinu, z ktorej pochádzame. Prihovoril sa nám po anglicky. Vraj pred rokom bol v Bratislave. Je Američan a veľa cestuje po svete. Teraz si požičal karavan v Nemecku a s priateľkou sa vydal na cestu po arabských kajinách. Tu sme sa od motorizovaných cestovateľov dozvedeli, že existuje aj Malá Petra. Poznajú a navštevujú ju väčšinou individuálni turisti. Po 15 km sme došli k vchodu do rokliny. Vstup je tu zatiaľ voľný. Za úzkym vchodom, ktorý v minulosti chránil obývanú roklinu pred nežiaducimi návštevníkmi, sa postupne objavujú bizarné skalné útvary, striedajúce sa s obydliami a chrámami. Ponuka občerstvenia a iných služieb od beduínov, žijúcich v prostredí piesku a skál, môže len spestriť poznanie návštevníka o už zanikajúcom spôsobe života.
Návšteva Petry, tej, ktorá je už viac známa turistickej verejnosti, si vyžaduje minimálne jeden deň. Autobusy s tisíckami turistov, snáď z celého sveta, tu prichádzajú od skorých ranných hodín. Petra je v Jordánsku najväčšou zárobkovou firmou a určite patrí medzi najviac ziskové turistické atrakcie vo svete. Viaže na seba celý rad turistických služieb ako sú letecká a pozemná doprava, hotely a iné. Vstupné pre osobu na 1 deň je približne 1400 Sk. Vstupenka je viackrát kontrolovaná. Koníkov, s ktorými beduíni čakajú pri vchode a ponúkajú k prehliadke, ale aj somárikov a ťavy, v samotnej Petre si turisti musia zaplatiť zvlášť. História Petry siaha až do biblických dôb, do roku 312 pr.n.l., keď bola kráľovským mestom púštneho národa Nabatejcov. Prvý zaujímavý pohľad sa návštevníkovi naskytne cez úzky priesmyk na ružovú fasádu Khaznah-pokladnice. S peniazmi to nemá nič spoločné a už vôbec nie s pokladom a faraónovým zlatom, ktoré by sa tu podľa legendy malo nachádzať. Pokladom je nádhera samotnej ružovej fasády. K 40-tisícovému mestu, ktoré Nabatejci v údolí vytesali do skál, patrili aj chrámy, amfiteáter pre 8000 ľudí, kolonády, hrobky a ďalšie skvosty. V 4. storočí mesto ovládla Byzantská ríša a niektoré stavby si prispôsobila. V 9. storočí nastáva úpadok mesta. Petra bola vždy v islamskom svete vedená ako významné obývané mesto. V roku 1812 sa o jej popularitu pričinil aj švajčiarsky vedec a dobrodruh J. Brukhardt, keď sa vyhlásil za jej objaviteľa. Jaskyne a skalné domy beduíni obvykle využívali na bývanie a príbytky pre dobytok. Vláda ich odtiaľ vysídlila. Na betónové domky mimo Petry si len ťažko zvykajú.
V blízkosti areálu Petry je veľký výber reštaurácií a hotelov vyššej kvality. Tie lacnejšie sú trochu ďalej, 1 až 2 km, smerom k mestečku. Podľa nášho zistenia, táto turistická lokalita v Jordánsku je najdrahšia (chlieb a voda niekoľkokrát, všetky potraviny, ba aj služby).
Ráno vstávame zavčasu. A z horskej oblasti Petry sa presúvame na cestu s názvom Púštna, smerom na Ammán. Z hlavného mesta sme sa síce uberali k sýrskej hranici, najprv ale k rieke Jordán, do mesta Jerasch (starobylá Gerasa). Je to kraj, kde je sústredených 10 percent úrodnej pôdy krajiny a z rieky Jordán sa berie voda pre celé Jordánsko. Mesto Gerasa je jedinečným medzi rímskymi pamiatkami, vďaka "oválnemu fóru" - námestiu v tvare elipsy s mnohými desiatkami stĺpov. O rozkvete mesta svedčí aj južné divadlo s výbornou akustikou, ktoré je ešte stále funkčné /vstupné do areálu 300 Sk/.
Neradi sa lúčime s jordánskym kráľovstvom a jeho pohostinnými, milými ľuďmi. Ráno sme opäť na jordánsko-sýrskej hranici. Ostávajúce kilometre naspäť vedú novou trasou Sýriou a Tureckom. Celá trasa merala vyše 12 000 kilometrov. Avšak ani námaha a mnohé problémy neubrali z bohatstva, ktoré sme na Blízkom východe získali. Život ľudí, kultúra, história aj samotná príroda, budú v nás dlho rezonovať a zanechajú hlbokú stopu v našom poznaní.
NIEKOĽKO INFORMÁCIÍ A RÁD O JORDÁNSKU, ZÍSKANÝCH OSOBNE KONCOM MINULÉHO ROKA
Rozloha: 88 946 km2
Počet obyvateľov: približne 5 miliónov
Hlavné mesto: Ammán-2 milióny obyvateľov
Hlava štátu: kráľ Abdullah II.
Náboženstvo: moslimovia - 94 %
ostatok kresťania a židia
Jazyk: arabčina (úradný) a angličtina
Mena: jordánsky dinár, 1 USD = 0,69 JD
1. Najvhodnejší čas na návštevu Jordánska je skorá jar a neskoré jesenné mesiace (koniec októbra a november).
2. Vízum dostanete na hranici alebo na letisku, výška poplatku závisí od dĺžky pobytu.
3. V piatok je voľný deň - víkend. Otvorené sú reštaurácie, stánky občerstvenia a na trhu zelenina.
4. Voda z vodovodu je pitná. Dokonca na verejných priestranstvách a pri mešitách je chladená. Ťažkosti s vodou na ces-
tách nie sú. Pri cestách v púšti sú kamenné nádoby s pitnou vodou.
5. Alkohol a pivo sa dá kúpiť v špeciálnych predajniach.
6. Keď sa chystáte na pešiu túru do púštneho terénu potrebujete vhodnú obuv. Hrozí nebezpečie uhryznutia zmijou alebo škor-
piónom.
7. Ubytovanie: v mestách a turistických lokalitách je výber hotelov od menej kvalitných až po luxusné, čo sa prejavuje aj na cene. Ubytovanie si vopred prezrite a skontrolujte či funguje klimatizácia. Predídete zbytočným komplikáciám.
8. Parkovanie a kempovanie je bezproblémové, voľné.
9. Ceny pohonných látok: benzín 1 liter=20 Sk, nafta 1 liter=7,50 Sk
10. Ceny základných potravín sú približne ako u nás. Ovocie a zelenina lacnejšie. Populárny je tam jogurt LABAN. Kilogramové balenie stojí 30 Sk a je veľmi dobrý.
11. Namiesto nášho známeho chleba sa používa lokša, ktorá domácim nahrádza príbor.
Jozef Mražík
Tento text bol prevzatý z časopisu Cestovateľ so súhlasom vydavateľa.
