Štátne zriadenie: republika
Administratívne usporiadanie: 28 oblastí, 264 okresov
Rozloha: 110 910 km²
Počet obyvateľov: 7 262 675 (2008)
Hlavné mesto: Sofija/Sofia (1 141 000 obyv.)
Iné významnejšie sídla: Plovdiv 379 000 obyv., Varna 320 000 obyv., Burgas 205 000 obyv.
Najvyšší bod: Musala, 2925 m
Najvýznamnejšie rieky: Dunaj, Marica
Úradný jazyk: bulharčina
Mena: leva (1 leva = 100 stotiniek)
Susedia: Rumunsko, Srbsko, Macedónsko, Grécko, Turecko
Štátny sviatok: 3. marec ( Deň vyslobodenia spod tureckej nadvlády, 1878)
Rasové a národnostné zloženie: Bulhari (82 %), Turci (9 %), Cigáni (5 %), Macedónci (3%), iné (1 %)
Náboženstvo: pravoslávne (88 %), islamské (10 %), evanjelické (1 %), iné (1 %)
Časové pásmo: Slovensko +1 hod.
Medzinárodná poznávacia značka: BG
Internetová doména: .bg
Smerové telefónne číslo: +359
Elektrina: 220 V
Doklady a víza: cestovný pas alebo občiansky preukaz
Veľvyslanectvo: Veľvyslanectvo SR v Sofii
Blv. Janko Sakazov c. 9
1504 Sofia
BULHARSKO
Tel.: +359-2/9429 210
Fax: +359-2/9429 235
E-mail: embassy@sofia.mfa.sk
www.sofia.mfa.sk
Bulharsko leží v severovýchodnej časti Balkánskeho polostrova. Jeho územie je pomerne hornaté, nachádza sa tu viacero vysokých pohorí, napr. aj pohorie, ktoré dalo meno polostrovu, i pohorie Rila, v ktorom sa nachádza najvyšší bod štátu i Balkánskeho polostrova. Medzi pohoria sa vtesnali kotliny a údolia riek, Hornotrácka nížina popri rieke Marica a Bulharská tabuľa pri Dunaji.
V poľnohospodárstve prevažuje rastlinná výroba, ktorá sa v jednotlivých regiónoch dosť výrazne líši. Na sprašovej Bulharskej tabuli sa pestuje pšenica, kukurica a cukrová repa, na Hornotráckej nížine, ktorá má mediteránne podnebie sa pestuje zelenina (rajčiny, papriky, uhorky) a ovocie (jablká, broskyne a hrozno). Významný je aj potravinársky priemysel (Plovdiv). V oblasti Kazanlaku a Karlova v Starej planine sú svetoznáme ružové záhony, z ktorých sa získava ružový olej, ktorý sa používa ako základná surovina francúzskych voňaviek. Na svahoch pohorí sa chovajú ovce a kozy.
Bulharsko má bohaté ložiská rúd farebných kovov (meď, olovo, zinok), ale energetické suroviny musí dovážať. Bulharský priemysel vznikol až po 2. svetovej vojne. Významné je najmä hutníctvo a strojárenstvo (pracovné a poľnohospodárske stroje, výroba lodí). Na báze dovezenej ropy vznikol chemický priemysel (Burgas).
