Brezová Pod Bradlom - Úvod

Brezová pod Bradlom, jedno z centier kopaničiarskej oblasti, leží na úpätí brezovských Malých Karpát (Klenová 585 m n.m.) a Myjavskej pahorkatiny (Bradlo 544 m n.m.).

Prvá písomná zmienka o okolí Brezovej pochádza z r. 1263, kde sa uvádza v darovacej listine kráľa Bélu IV., ako existujúce územie pri potoku Brizona.

V r. 1568 územie patrilo do čachtického panstva a Brezová bola poddanskou obcou na čele s richtárom. Prvá vlastná pečať na písomnosti sa zachovala z r. 1678. V r. 1709 bola Brezová povýšená na mesto s jarmočným právom. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom a rôznymi remeslami, najmä garbiarstvom. Známe bolo i folklórom. V 40. rokoch minulého storočia sa Brezová stala jedným z centier národnouvedomovacích a ľudovovýchovných snáh.

Od júna 1928, postavením Mohyly gen. M. R. Štefánika na Bradle je plný názov mesta Brezová pod Bradlom. Štatút mesta získala v máji 1966. Brezovú pod Bradlom preslávili významní rodáci: JUDr. Štefan Osuský – diplomat a spolupracovník M. R. Štefánika a T. G. Masaryka, Dr. Samuel Osuský – ev. biskup a profesor teológie, Samuel Jurkovič – zakladateľ myšlienky družstevníctva, JUDr. Ján Papánek – politik, diplomat, spoluzakladateľ OSN, Martin Šaško – známy organársky majster a ďalší.

Z kultúrnych pamiatok je najznámejšia Mohyla gen. M. R. Štefánika na Bradle (Múzeum v Košariskách – 4 km od Brezovej), Pamätník majstra Jana Husa (jediný na Slovensku), pamätníky bojov z rokov 1848-9, z II. sv. vojny, Národný dom Štefánikov a pamätníky J. M. Hurbana, S. Jurkoviča a Dr. J. Papánka, Dr. Š. Osuského, pamätná busta Jána Lešku.

V lete okrem krásnych vychádzok do prírody ponúka mesto možnosť športovania v športovom areáli, krytej hale a na kúpalisku.