Zvyky a Obyčaje
Veľa obyvateľov Flámska hovorí s cudzincami radšej anglicky ako francúzsky, aj keď väčšina z nich ovláda francúzštinu lepšie. Ak vás pozvú na obed, alebo večeru, vášmu hostiteľovi sa určite zavďačíte kyticou kvetov, alebo inou pozornosťou.
Fajčenie je povolené takmer všade.
Sprepitné
Vo všetkých reštauračných a hotelových účtoch je zarátané 16% sprepitné. Nosiči batožiny očakávajú asi 10-15 bfr za kus batožiny, v taxíkoch je už drobná suma zahrnutá v cene.
História
Územie dnešného Belgicka bolo od 3.storočia pred.n.l. osídlené keltským kmeňov Belgov, v roku 56 p.n.l. ho dobyl G.I. Caesar a stalo sa súčasťou Rímskej ríše. V 3.-4. storočí n.l. sa sem sťahovali germánske kmene Frankov, Sasov a Frízov, od 5. storočia patrilo k Franskej ríši. Po jej rozpade v roku 863 sa západná časť dnešného Belgicka stala súčasťou Západofranskej ríše a východná Východofranskej ríše. V 11. a 12. storočí tu vzniklo niekoľko kniežatstiev (Barbantsko, Flandersko a i.), ktorých mestá (Bruggy, Gent, Antverpy, Brusel) sa v 12.-13. storočí stali najvýznamnejšími centrami remesla vo vtedajšej Európe. V roku 1477 sa Belgicko dostalo pod nadvládu Habsburgovocov (najskôr španielskych, potom rakúskych). Počas protihabsburgského povstania v roku 1789 boli vyhlásené Spojené štáty blegické, povstanie však bolo porazené a moc Habsburgovcov obnovená. V nasledujúcom období bolo súčasťou Francúzska, potom Holandska. V roku 1830 bolo vyhlásené nezávislé belgické kráľovstvo, ktoré sa stalo jednou z najrozvinutejších krajín sveta. Počas 1. a 2. svetovej vojny ho okupovalo Nemecko. V roku 1948 spolu s Holandskom a Luxemburskom vytvorili spočiatku colnú, neskôr hospodársku skupinu BENELUX. V súčasnosti je federálnym štátom, ktorý tvoria traja rovnocenní členovia: Flámsko, Valónsko a Brusel, ke sa hovorí flámsky i francúzsky.