Banská Bystrica - Úvod

Známe mesto Banská Bystrica sa rozprestiera na severe Zvolenskej kotliny v doline rieky Hron, kde do neho ústi potok Bystrica. Zo severu ju spestrujú až malebné Starohorské vrchy a na západe k nej siahajú Kremnické vrchy.

Najstaršie doklady o osídlení pochádzajú z neolitu. Našli sa tu zvyšky sídliska lužickej kultúry. Výhodná poloha na pohronskej obchodnej ceste a oddávna známa ťažba rúd v okolí umožnili rast sídla.. Medzi pôvodné slovenské obyvateľstvo sa prisťahovali nemeckí osadníci, baníci najmä po tatárskom vpáde. Kráľ Belo IV. v listine z roku 1255 udeľuje nemeckým prisťahovalcom právo ťažby zlata, striebra a iných kovov a súčasne mestu mestské výsady. Spočiatku sa v okolí viac ťažilo zlato a striebro a až od polovice 14. storočia meď, neskôr aj ortuť a olovo. V roku 1380 sa spojila Banská Bystrica s ostatnými stredoslovenskými banskými mestami, aby mohli spoločne riešiť problémy baníctva. Tak vznikol Zväz stredoslovenských banských miest, kde mala do konca 16. storočia vedúce postavenie. Život mesta nepoznačilo ani tak turecké nebezpečenstvo ako stavovské a iné povstania a nepokoje. Jedným z najväčších bolo ozbrojené povstanie baníkov v roku 1526. Práve ťažba, spracovanie a vývoz medi do Európy priniesli mestu značné príjmy. Na prelome 15. a 16. storočia dosiahla veľký rozmach počas pôsobenia Thurzovsko-fuggerovskej banskej spoločnosti, ktorú neskôr dostal erár. Postupne vývoz medi poklesával, najmä cez Antverpy, kde ju z trhu vytláčala lacnejšia meď zo Škandinávie. Ložiská medi sa vyčerpávali a posledné bane uzavreli v roku 1888. V 16. storočí nastal v meste rozmach remesiel a obchodu. Pôsobilo tu 50 cechov, najznámejšie boli súkennícky, modrotlačiarsky, klobučnícky, stolársky, zlatnícky, prachársky a i. Prvé manufaktúry vznikli v 18. storočí a po úpadku baníctva priniesli mestu hospodárske oživenie. V roku 1761 požiar zničil veľkú časť mesta, poškodil radnicu, hodinovú vežu, kostoly, meštianske domy, dokonca vo zvonici sa roztopilo 5 zvonov. Pre cirkev a mesto bolo významné zriadenie biskupstva v roku 1776. Koncom 18. storočia sa stalo sídlom Zvolenskej župy. Mesto sa postupne stalo jedným z centier slovenského národného života, školstva a kultúry. Ku koncu 2. svetovej vojny v roku 1944 počas Slovenského národného povstania bola jeho politickým, vojenským a administratívnym centrom. V meste vysielal Slobodný slovenský vysielač.

V Banskej Bystrici žilo a pôsobilo mnoho významných osobností. Narodil sa tu pedagóg a skladateľ Ján Francisci, maliar Karol Ľudovít Libay, spisovateľ Gustáv Zechenter Laskomerský, spisovateľ Pavol Kuzmány, hudobný skladateľ Viliam Figuš-Bystrý a i. Pôsobil tu polyhistor – veľká ozdoba Uhorska Matej Bel, prvý predseda Matice slovenskej Štefan Moyzes, spisovateľ a národovec Karol Kuzmány, pedagóg Martin Čulen, básnik Ján Botto, hudobný skladateľ Ján Levoslav Bella, historik Emil Jurkovich, spisovatelia Terézia Vansová, Jozef Gregor Tajovský a i.