V hlavnom meste Arménska Jerevane, mnohokrát poničenom zemetraseniami a po roku 1924 úplne prestavanom, toho okrem chrámu sv. Jakuba, urarskej pevnosti Erebuni a niekoľkých menej významných pamiatok nie je moc na videnie. Predrevolučné turistické brožúrky doporučujú navštíviť miestne Leninove námestie (dnes námestie Republiky) a Leninov pomník. Kuriozitou je obrovská socha Matka Arménska, v ktorej podstavci sídli vojenské múzeum. Za pozretie stojí snáď ešte pamätník starého arménskeho písomníctva Matenadaran, kde sú okrem iného uložené prvé arménske spisy z 9. storočia. V arménskej metropole môžete ale tiež obdivovať moderné a architektonicky zaujímavé vládne budovy, obložené červeným tufom, nasávať príjemnú atmosféru nočných kaviarničiek a pozorovať skupinky posedávajúcich a debatujúcich Arménov.
Arménsko je cestovateľskou lahôdkou predovšetkým pre svoju starobylú kresťanskú kultúru, pre ktorú je rovnako ako susedné Gruzínsko často nazývané „krajinou kláštorov“. Tí, ktorých zaujímajú historické pamiatky a kresťanská architektúra môžu v Arménsku podniknúť mnohotýždňové putovanie – v krajine sú desiatky cirkevných pamätníkov, kláštorov a chrámov. Nasledujúci krátky výber je iba zlomok všetkého, čo môžete v Arménsku vidieť.
V strednej časti krajiny nájdete zhruba 30 km východne od Jerevanu „najkrajšie antické dielo na niekdajšom sovietskom území“, novo rekonštruovaný grécky chrám Garni z 1.storočia. Len pár kilometrov odtiaľ leží veľký kláštorný komplex Geghard (známy tiež ako Ajrivankh), ktorého súčasťou je mimo iné j jaskynný chrám z 6. storočia a chrám Panny Márie z 13. storočia. Podľa legendy tu bola ukrytá kópia, ktorou kedysi jeden z rímskych vojakov prebodol na kríži Ježiša Krista. Na západ od Jerevanu neďaleko tureckých hraníc by ste nemali vynechať kláštorný komplex Edžmiacin s katedrálou, ukrývajúci predkresťanské obetné miesto a chrámy sv. Hriphisima a sv. Gajané z 6. storočia. Arméni často pyšne označujú Edžmiacin za najstarší kresťanský kostol sveta. Na sever odtiaľto uvidíte nad mestom Aštarak na južných svahoch sopky Aragats impozantnú „kyklopskú“ pevnosť Amberd z 11. storočia, neďaleko odtiaľ je v osade Jeghvart cintorín s typickými arménskymi filigránsky vzorovanými náhrobnými kameňmi – tzv. cačkhary.
Súčasťou kláštora Khečaris v dedine Caghkadzor, cestou z Jerevanu cez mesto Hradzan k jazeru Sevan, je kopulovitá kaponka sv. Kríža z 11. storočia a o dve storočia mladší chrám Khathoghike. Na brehoch jazera Sevan sú roztrúsené staré kostoly Arakheloc (Arakelots), Karapet (Garabed) a Airivankh (Hayrivan). Na sever od západného brehu jazera leží mesto Dilídžan, pri ktorom sa rozkladajú dva kláštorné komplexy: Hagharcin (Aharci) z 13. storočia a Gošavankh (Ketikh, Gedik) pri dedine Goš.
V severnom Arménsku stojí za návštevu kláštor Haghbath s katedrálou sv. Kríža z 10. storočia, s chrámom Panny Márie, s knižnicou a zvonicou z 13. storočia. Neďaleko od nej je v dedine Uzunlar na hraniciach s Gruzínskom katedrála Odzun z roku 550. V rovnakej oblasti leží kláštor Sanahin v dedine Alaverdi, ktorý obsahuje chrám Spasiteľa, chrám Panny Márie, akadémiu Magistra a knižnicu z roku 1063.
Najväčšia Arménska stavba stávala na západ od Jerevanu v Zvarthnoc, kde dnes po zemetrasení nájdete už iba zrúcaniny obrovskej rotundy, ktorú dal postaviť v 7. Storočí Narses II. Podľa tejto rotundy boli o tri storočia neskôr vybudované známe arménske chrámy v Ani, ktoré dnes ležia na tureckom území. Len kúsok od Ani sú už na území Arménska neďaleko osady Anipenza ruiny baziliky Jererujkh z 5. storočia. Pokiaľ sa sem vydáte, zastavte sa i v neďalekom mestečku Thalin, kde si prezrite pozostatky veľkého chrámu z 7. storočia.
Na juh od Jerevanu pri tureckých hraniciach pri mestečku Artašat stálo jedno z trinástich bývalých hlavných miest dávnej arménskej ríše – Dvin. Dnesz neho ostali iba trosky, vykopávky a archeologické múzeum. Pri kraji azerbajdžanskej enklávy Nachičevan pri iránskych hraniciach na juh od mestečka Jeghegnadzor leží v horách kláštor Noravankh z 13. storočia. Priamo pri Jeghegnadzore smerom k jazeru Sevan nájdete Sulemain – obrovitú tajomnú stavbu z 13.storočia v podobe pravouhlej kamennej siene, o ktorej sa dodnes nevie načo slúžila. V juhovýchodnej časti Arménska sa pri meste Sisivan zachovali pozostatky predkresťanskej megalitickej kultúry – dolemny a menhiry. Pri ceste do Náhorného Karabachu by ste mali z mesta Goris odbočiť na juh k ruinám horského kláštora Tathev z 9. Storočia, kde sú zrúcaniny troch kostolov a „tancujúci stĺp“. V blízkosti kláštora sa môžete spýtať na horúce pramene s možnosťou kúpania.
Arménsko ponúka mnoho prírodných zaujímavostí i tým, ktorých historické pamiatky nelákajú.
Na východ od Jerevanu nájdete pri dedine Vedi zalesnenú rezerváciu Chosrovskij Zapoviednik, okolo mesta Dilidžan sa rozkladá rovnomenná prírodná rezervácia Dilidžanskij Zapoviednik. Veľké, vysokohorské, sladkovodné (ale vďaka rozpusteným minerálom nahorklé) jazero Sevan leží v severovýchodnej časti krajiny a kto si ho nepozrie, ten podľa miestneho príslovia v Arménsku nikdy nebol. Na niekoľkých plážach sa tu môžete vykúpať.
Na sever od jazera sa v predhorí Malého Kaukazu týči zalesnený Šachdatský chrbát, cez ktorý môžete podniknúť niekoľko trekov. Jeden z nich začína v dedine Čajkent východne od mesta Dilidžanu, odkiaľ sa vydáte cez hrebeň na juh k jazeru Sevan. Výhľady z hôr dole k jazeru sú vraj úchvatné. Alternatívne možno k Sevanu vyraziť cez hory i z neďalekej západne ležiacej dediny Goš od kláštora Gošavankh. Zhruba hodinu od osady sa dá spať u lesného jazierka, ku ktorému cestu vám radi poradia domorodci. Ďalší zhruba dvojdenný trek môžete podniknúť ode antického chrámu Garni cez náhornú plošinu Geghamského chrbtu s pastierskymi stanmi smerom na sever k jazeru Sevan do dedín Lichk alebo Kamo. Z nich jazdí autobus po juhozápadnom brehu jazera do Dilidžanu.
Z arménskej strany sa môžete pozrieť pod biblickú tureckú horu Ararat (5 165 m), dostanete sa ale bohužiaľ iba k hraničnej rieke Araks. Z arménskeho mestečka Ararat si tu, ale môžete urobiť výlet ku kláštoru Chor Virap. Pokiaľ sa vyberiete z mestastečka Ararat na východ pozdĺž hraníc azerbajdžanskej enklávy Nachičevan, nájdete z mesta Jeghegnazdor divoký kaňon rieky Arphy. Táto rieka pramení na severe na kúpeľným mestom Džermuk, pyšne nazývaným „Karlove Vary Východu“. Východnú časť údolia tvorí Zangezurský chrbát, prebiehajúci Arménskom od severu k juhu kde sa dá trekovať.
Severovýchodne od Jerevanu sa týči najvyššia hora Aragats (4 095 m), bývalá sopka, na ktorú sa môžete vyšplhať. Najlepšia prístupová cesta sem vedie z Jerevanu autobusom cez mesto Aštarak, odkiaľ potom budete pokračovať do dediny Byurakan, kde autobus končí. Vydáte sa pešo alebo stopom hore po cestičke, obídete odbočku doľava (k pevnosti Amberd) a okolo kurdských táborísk sa dostanete až k ľadovcovému jazeru , kde je meteorologická základňa (pokiaľ budete mať šťastie, môže sa vám podariť dôjsť stopom až sem). Arménsky meteorológovia tvrdia, že výstup na Aragats je veľmi obtiažny, s bežnými horskými skúsenosťami sa vraj dá dobre zvládnuť. Cesta vedie najskôr údolím nahor, potom cez sedlo na lávové pole do kráterov pod jeden zo štyroch vrcholov. Severný vrchol Aragatsu pripomína hromadu štrku, na hlavný vrchol odtiaľto vedia úzky a nebezpečný skalný chrbát, na ktorý sa bez istenia naozaj nedoporučuje šplhať.
Pokiaľ vám jeho návštevu dovolí momentálna politická situácia, je vraj jednou z najkrásnejších oblastí veľkého etnického Arménska Náhorný Karabach (arménsky Arcach, „Čierna záhrada“)na severovýchodných hraniciach krajiny. Iní cestovatelia ho ale naopak v dôsledku dopadu vojnového konfliktu označujú za veľmi depresívny. Po víťaznej voje s Azerbajdžanom na jar v roku 1994 sa táto odbojná, zmiešaná arménsko – azerbajdžanská enkláva osamostatnila a etnickí Azerbajdžanci boli odtiaľto vyhnaní. Z Karabachu tak vznikla nezávislá republika etnických Arménov, ktorú ale drží nad vodou iba vojenská a ekonomická pomoc susedného Arménska – iné štáty sveta ju zatiaľ neuznali.
Hlavným mestom Náhorného Karabachu je Stephanakert, kam sa dostanete priamym autobusom z Jerevanu cez mesto Lačin a tzv. Lačinský koridor. Ďalšou možnosťou ako sa dostať do Karabachu je cestovať naväzujúcimi lokálnymi spojmi alebo stopom cez mestá Jeghegnadzor, Goris, Lačin a Suša. V Karabachu žijú veľmi príjemní a pohostinní ľudia, občas sa ale budete musieť registrovať u vojakov a nie všetky karabasské oblasti sú cudzincom volne prístupné.
Za pozretie stojí v Karabachu okrem iného krásna krajina majestátnych údolí, lesov a hôr či niekoľko starých kláštorov (DROMBON, VANKHLI, SEIDIŠEN, SUŠA, ST. GRIGORIS, DAHRAZ, TOGH, TUMI a dalšie). Jedným z najvýznamnejších karabasských kláštorov je Gandzasar z 13. storočia, zvaný „Hoara drahocennosti“, ktorý vraj vo svojich základoch ukrýva časť lebky Jána Krstiteľa.
Väčšina uvádzaných informácií o krajine bola prevzatá zo sprievodcu pre (nielen) nezávislé cestovanie ázijskými krajinami, knihy Cesta na Východ autorov Ivy a Ivana Brezinových.
