• Letenky
  • Hotely
    Kde
    Príchod
    Odchod
  • Zájazdy
  • Knihy
    7.11 € (214.20 Sk)
  • Prenájom áut

Ako sa slávia sviatky Vianoc v šírom svete

Tradície Vianočných sviatkov nie sú vo všetkých krajinách rovnaké. Ak by ste si chceli spraviť vlastnú vianočnú oslavu na cudzokrajný spôsob, tu nájdete zopár tipov.

Tradície Vianočných sviatkov nie sú vo všetkých krajinách rovnaké. Ak by ste si chceli spraviť vlastnú vianočnú oslavu na cudzokrajný spôsob, tu nájdete zopár tipov.

Európa
Vianoce na Cypre
Oslavujú sa až 25. decembra. Ráno idú všetci do kostola, potom spoločne obedujú Podľa anglickej tradície pripravujú pečenú morku a typický grécky šalát. Z domu do domu chodia skupiny mladých ľudí, spievajú koledy a nosia drevenú loďku, ktorá symbolizuje dominantné postavenie starovekých Grékov na mori.

Sviatky vo Francúzsku
BRATISLAVA 19. decembra (SITA) – Rodiny vo Francúzsku slávia Štedrý deň spoločne. Večer si deti položia topánky pred krb a čakajú, že im ich Pere Noel naplní darčekmi. Jeho spoločník Pere Fouettard by mal zasa zlé deti “oceniť” výpraskom. O polnoci tradične podávajú reveillon, čo znamená budíček alebo prvé volanie dňa. Reveillon symbolizuje očakávanie narodenia Krista. Toto jedlo pozostáva z ustríc, párkov, vína, opečenej slaniny, pečenej hydiny, šalátov, ovocia a francúzskeho pečiva, najmä bagety. Svojrázne zvyky majú v rôznych častiach Francúzska. Na juhu jedia bochník chleba rozkrájaný do kríža, z ktorého musia prvú časť venovať chudobnému človeku. V Alsasku býva na stole vyprážaná hus, v Bretónsku pšeničné koláčiky s kyslou smotanou. Burgunďania večerajú morku a gaštany. Na severe Francúzska deti dostávajú darčeky už 6. decembra – na deň svätého Mikuláša.
SITA 19.12.01 -

Sviatky v Izraeli
BRATISLAVA 18. decembra (SITA) – “Hlavným mestom Vianoc” je Betlehem. V ňom je v bazilike nad Jaskyňou narodenia štrnásťcípa strieborná hviezda, ktorá označuje pravdepodobné miesto Ježišovho narodenia. Počas Vianoc sa Svätá zem – Izrael tradične zapĺňa množstvom pútnikov, ktorí sem prichádzajú sláviť sviatky. Bazilika Narodenia je veľmi veľká a na Štedrý deň pojme tri rôzne skupiny veriacich z troch rôznych cirkví – katolíckej, protestantskej a koptskej spolu so sýrskymi cirkvami a arménskou cirkvou. Dnes je však hlavná ulica k Bazilike Narodenia rozorvaná reťazami izraelských tankov. Boje výrazne poškodili aj betlehemskú infraštruktúru, pouličné lampy boli počas vpochodovania izraelských oddielov poohýbané a zvalené. Všetky populárne ľudové vianočné podujatia v Betleheme budú tento rok opäť chýbať. Bohoslužby sa však majú konať ako zvyčajne. Ako informovala Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska, palestínsky minister pre cestovný ruch Mitri Aita požiadal koncom novembra svojho izraelského kolegu Benni Elona o rozhovor o spoločnom pomáhaní kresťanskej pútnickej turistike do Betlehema. “Pokiaľ sa bude strieľať, nebudem rokovať o turistike do palestínskych oblastí,” vyhlásil údajne izraelský minister a odmietol vyjsť v ústrety kresťanským pútnikom, kým sa židia nemôžu bezpečne dostať k svojim svätým miestam. Štedrovečerný jedálny lístok v Izraeli dokazuje vplyv amerických a anglických zvykov: hlavný chod tvorí morka okorenená paprikou, škoricou a muškátovým orechom a plnená ryžou, mäsom, orieškami a mandľami. V protestantských zboroch je zvykom chodiť skoro večer 24. decembra v skupinách koledovať. Na druhý deň pred raňajkami rozbaľujú ich deti darčeky. Po raňajkách idú protestanti do chrámov, navštevujú priateľov a želajú si navzájom šťastné Vianoce. Katolícki kňazi cez sviatky posväcujú svätenou vodou členov rodín.
SITA 18.12.01 -

Sviatky u Slovanov, slnovrat a vianočný stromček
BRATISLAVA 18. decembra (SITA) – Slávenie Vianoc stanovili kresťania v 4. storočí na deň zimného slnovratu, aby vytvorili protiváhu pohanským oslavám. Cirkev postupne pretransformovala pohanské tradície na kresťanský sviatok. Starí Slovania slávili tieto dni ako zrod nového života, keď sa ochabnutá príroda pod snehom už pripravuje na jarný rozkvet. Aj preto sa vo vianočných vinšoch v rôznych oblastiach Slovenska dodnes spomína hojná úroda na poliach, plné stodoly a stoly. Kresťanstvo dalo vianočným dňom nový zmysel. Narodenie Krista symbolizuje nový život pre človeka, pretože vďaka jeho príchodu na svet, smrti a zmŕtvychvstaniu môže byť každý spasený a dosiahnuť večný život. S tým súvisí aj tradícia vianočného stromčeka. Ovocím a sladkosťami ovešaný stromček mal dve funkcie. Pripomínal bohatosť budúcej úrody a živej prírody. Druhý, oveľa starší symbol znázorňoval strom z raja. Boh zakázal Adamovi a Eve jesť zo stromu “poznania dobra a zla” a človek sa porušením tohto zákazu pripravil o večný život. Preto musel Boh poslať na svet svojho Syna, aby priniesol ľudstvu vykúpenie a spásu. Stromček alebo vetva zavesená v domoch teda na Vianoce, sviatky Kristovho narodenia, pripomínala aj strom zlyhania Adama a Evy. Oproti pohanským orgiám a magickým úkonom vložila cirkev do slávenia Vianoc celkom iné posolstvo. Ich hlavným zmyslom je radosť zo spásy, ktorú ľudstvu poslal Boh vo svojom Synovi, čím obdaroval všetkých ľudí. Preto vznikol aj zvyk dávať si pod stromček darčeky.
SITA 18.12.01 -

Afrika
Vianoce v Benine
Benin leží v západnej Afrike. Býval francúzskou kolóniou, preto slávia vianočné sviatky. Malého Ježiška vítajú ozdobenou palmou. Na Štedrý deň, pred slávnostnou večerou, deti dostanú darčeky. Konzumujú sa talianske jedlá a nápoje.

Sviatky v Egypte
BRATISLAVA 19. decembra (SITA) – V Egypte sa veľa ľudí hlási k ortodoxnej koptskej cirkvi. Adventné obdobie tam trvá 40 dní pred Vianocami. Egyptskí veriaci sa počas neho postia – nejedia mäso, hydinu ani mliečne výrobky. Na Štedrý večer idú všetci do kostolov v úplne nových šatách. Bohoslužby sa končia o polnoci hlaholom zvonov. Potom idú ľudia domov na slávnostnú večeru, počas ktorej sa podáva fata - jedlo z chleba, ryže, cesnaku a vareného mäsa. Na prvý vianočný sviatok ľudia v Egypte a ďalších častiach Stredného východu navštevujú priateľov a susedov. Na návštevu si prinesú špeciálny chlieb, aby nezaťažovali hostiteľov prípravou občerstvenia.
SITA 19.12.01 -  SITA

Vianoce v Maroku
Maroko je krajina zmiešaných kultúr a tolerancie. Hlavným náboženstvom je islam, stretávajú sa tu moslimovia, kresťania, židia. Moslimovia Vianoce nemajú, podobným sviatkom je Sviatok obety. Tiež má korene v Biblii, v Starom zákone. Obetou je baránok, ktorého zarežú a zjedia. Maročania sú však prispôsobiví. Na trhoch pred Vianocami predávajú vianočné stromčeky a rodiny, ktoré majú príbuzných v zahraničí Vianoce oslavujú.

Amerika
Vianoce v Kolumbii
Oslavujú ich veselou hudbou, ozdobeným stromčekom a bohatým stolom. Na Štedrý večer sa stretáva celá rodina, dokonca susedia a kamaráti, aby tradičnou pečenou morkou vychutnali sviatky pohody. K tradícii patrí aj to, že na Vianoce má skoro každý na sebe niečo nové, akoby novou vecou obnovili svojho ducha.

Sviatky v Mexiku
BRATISLAVA 18. decembra (SITA) – Vianoce v Mexiku sú cirkevným sviatkom, ktorý sa zachováva v tradičnej podobe najmä na dedinách ako oslava narodenia Krista. Mexičania sa na Vianoce pripravujú deväť dní pred 24. decembrom, teda od 16. decembra. Toto obdobie sa volá Posada. Domácnosti v dedine si rozdelia, kto bude mať kedy Posadu. Každý deň potom v jednotlivých domoch hrajú príbeh o tom, ako Mária s Jozefom hľadali v Betleheme miesto na prenocovanie. Domáci predstavujú krčmárov, ktorí odmietajú prijať svätú rodinu na nocľah. Deti a dospelí zo susedstva hrajú pútnikov, pričom nesú sošky Jozefa, Márie a oslíka. Sprievod žiada o ubytovanie v troch domácnostiach, ale až v poslednej ho príjmu. V tom dome sa potom spolu modlia a na záver spievajú Tichú noc. Nasleduje párty pre deti. Jedno z nich má zaviazané oči a pútnickou palicou sa snaží rozbiť papierovú Pinatu (po španielsky orech), čo je misa plná orieškov, mušlí, pomarančov, cukríkov a sladkostí. Dospelí počas hry detí popíjajú punč. V noci 24. decembra všetci idú na polnočnú svätú omšu. Po nej sa rodiny stretnú pri slávnostnej a bohatej večeri, na ktorú pozývajú aj osamelých ľudí alebo bezdomovcov. Mexičania si na Štedrý deň nedávajú darčeky. Deti ich dostávajú až 6. januára na sviatok Troch kráľov, ktorí prišli Ježiša obdarovať zlatom, kadidlom a myrhou. Postavia si topánky na okennú rímsu, aby im mudrci do nich dali darčeky. V tento deň mexické rodiny pripravujú špeciálny koláč. Je v ňom zapečená malá postavička Ježiša a kto ju objaví, bude 2. februára hrať rodiča malého Ježiška. V tento deň je totiž sviatok Obetovania Pána – Hromnice, keď Mária priniesla osemdňového Ježiša do chrámu, aby bol obrezaný, čiže zasvätený Bohu. Na Hromnice Mexičania schovajú betlehemy a zúčastňujú sa na párty u toho, kto 6. januára dostal kúsok koláča s Ježiškom. Počas vianočných sviatkov majú všetky školy prázdniny a deti sa do nich vracajú až po 6. januári. V posledných rokoch sa aj v Mexiku vianočné tradície amerikanizujú. Mnohé rodiny už slávia Vianoce so Santa Clausom a dávajú si pod stromček darčeky.
SITA 18.12.01 -

Austrália
Sviatky v Austrálii
BRATISLAVA 18. decembra (SITA) – Horúce Vianoce prežívajú Austrálčania. Na Štedrý deň nie sú zvláštnosťou teploty okolo 30 stupňov Celzia. Santa Claus často chodí na pláže, kde sa vozí na surfe alebo na záchranárskej lodi a rozdáva deťom darčeky. Niektorí Austrálčania sa na Vianoce vyvezú k moru, iní idú na výlety do prírody. Ak ostanú doma, kúpu sa v bazénoch, hrajú kriket alebo robia jednoduché domáce práce. Tradičným jedlom je morka, šunka a bravčovina. Ako dezert sa podáva slivkový puding. Počas zlatej horúčky v Austrálii často dávali do pudingu aj kúsky zlata. Dnes doňho zapekajú nejakú drobnosť – kto ju nájde, bude mať veľa šťastia. V krajine klokanov obľubujú na Vianoce aj koláč plnený mletým mäsom. Obyvatelia Melbourne majú od roku 1937 zvláštnu tradíciu. Na Štedrý deň sa stretávajú na námestiach a so sviecami v rukách spievajú najobľúbenejšie koledy a vianočné piesne. Najhoršie Vianoce zažila Austrália v roku 1974, kedy cyklón Tracy spustošil severné územia a viac ako 60 ľudí zahynulo.
SITA 18.12.01 -

Ázia
Sviatky na Filipínach
BRATISLAVA 19. decembra (SITA) – Jediným ázijským kresťanským národom sú Filipínci. Vianočné oslavy sa začínajú už 15. decembra hojne navštevovanou svätou omšou. Na nej čítajú príbeh o narodení Krista. Na Štedrý deň sa vždy uskutočňuje takzvaná Panunuluyanská slávnosť. Ľudia vyberú spomedzi seba pár, ktorý predstavuje Jozefa a Máriu. Hrajú príbeh o tom, ako Svätá rodina hľadala prístrešie v Betleheme a keď ho nedostala, musela sa uchýliť do maštale. Súčasťou bohoslužby na prvý vianočný sviatok býva hra o narodení Božieho dieťaťa. Na záver omše spúšťajú spod strechy kostola hviezdu a dotvárajú biblickú scénu narodenia. Vianočné oslavy často obsahujú aj staré kmeňové zvyky, zmiešané s kresťanským vplyvom.
SITA 19.12.01 -

Sviatky v Japonsku
BRATISLAVA 18. decembra (SITA) – V Ježiša Krista verí iba jedno percento Japoncov. Aj napriek tomu však v krajine vychádzajúceho slnka ozdobujú obchody a domy vianočnými dekoráciami. Aj ľudia v Japonsku si na Vianoce navzájom dávajú darčeky. V japonskej tradícii vystupuje kňaz Hoteiosha (Hotejoša), ktorý tam plní úlohu akéhosi európskeho Mikuláša. Prináša darčeky do každého domu a obdarúva deti. Tie veria, že má oči aj vzadu, a tak sa snažia v tomto období správať sa, akoby bol nablízku.
SITA 18.12.01 -
Sviatky vo Vietname
BRATISLAVA 19. decembra (SITA) – Tradičnými vietnamskými náboženstvami sú budhizmus a čínsky taoizmus. Počas francúzskej koloniálnej nadvlády sa však veľa Vietnamcov stalo katolíkmi, a tak oslava Ježišovho narodenia neobchádza ani túto ázijskú krajinu. Vianoce sú vo Vietname jednou zo štyroch najdôležitejších osláv počas roka spolu s narodením Budhu, Novým rokom a jesennými slávnosťami žatvy. Vietnamskí veriaci poctivo dodržiavajú kresťanské zvyky. Na Štedrý deň sa zúčastňujú na polnočnej svätej omši. Po nej sa vracajú domov na vianočnú večeru. Slávnostný jedálny lístok tvorí kuracia polievka, bohatší ľudia jedia morku a vianočný puding. Tradičné európske zvyky s Mikulášom či niektorou z jeho "odrôd" a stromčekom sú veľmi populárne. Rozdielom je, že deti nechávajú svoje topánky na Štedrý deň pred dverami.
SITA 19.12.01 -



Texty o Vianociach z agentúrneho servisu SITA zozbieral a redakcii SKRZ.sk veľkoryso poskytol Bohuš. Ďakujeme! Na Bohušovom vianočnom webe www.supercool.sk, nájdete mnoho ďalších materiálov venovaných Vianociam.


Autor/zdroj: Redakcia
Text bol naposledy zmenený dňa: 17.12.2002