Ako môžeme fotografiu ovplyvniť

Ak pracujete s automatickým prístrojom, ten stanoví parametre (nie vždy úspešne) za vás. Znamená to na jednej strane uľahčenie práce, na strane druhej to v prípade použitia plnej automatiky značí stratu možnosti fotografiu tvorivo ovplyvniť.
Ak teda máte záujem “pracovať” s obrazom a vyhnúť sa chybám spôsobeným nedokonalosťami automatických fotoaparátov, mali by ste používať taký prístroj, ktorý umožňuje hlavné parametre pri zázname obrazu meniť podľa vašich zámerov.
Platí to aj pre vlastníkov automatických fotoaparátov s programovou automatikou. (Tieto prístroje ponúkajú naozaj široké možnosti programov a preto je potrebné, aby ste sa s nimi poriadne zoznámili.) Programy sú síce ďalším technickým stupňom automatických fotoaparátov a ich nastaviteľné módy zohľadňujú špecifické typy situácií, ani oni však nie sú úplne dokonalé. Zvyčajne však poskytujú majiteľovi fotoprístroja voľbu manuálnej alebo poloautomatickej obsluhy a dávajú tak možnosť navoliť parametre presne podľa jeho želania.
A čo sú to vlastne tie parametre? Nič viac ako čas, hĺbka ostrosti a clona, ktoré spolu úzko súvisia. Ich základné vzťahy som v stručnosti v predchádzajúcom texte opísal. Teraz by som chcel pridať ešte niekoľko praktických rád.

· Pri dlhších expozičných časoch znamená fotografovanie z ruky rozmazanie snímky. Toto nebezpečenstvo vzrastá pri použití dlhoohniskových objektívov. Vzájomnú závislosť času a ohniskovej vzdialenosti zjednodušene charakterizuje pravidlo, ktoré hovorí, že najdlhší prípustný čas pri danom objektíve pre fotografovanie z ruky sa rovná prevrátenej hodnote jeho ohniskovej vzdialenosti. Teda, že pri použití teleobjektívu 200 mm by mal byť čas 1/200 s (zaokrúhlene 1/250) a pri 28 mm širokáči, by ste mali urobiť dobrú snímku z ruky ešte pri čase 1/30 s. Pre istotu je vždy lepšie voliť čas o niečo kratší a dať si pozor, aby ste pri stlačení spúšte nepohli fotoaparátom.
· Ak fotografujete z ruky s časmi na hranici predchádzajúceho pravidla a nepoužívate statív, je lepšie si ruky s fotoaparátom podoprieť o nejakú pevnú podložku alebo o hrudný kôš a pred stlačením spúšte zadržať dych.
· Ak staticky fotografujete rýchlo sa pohybujúce objekty a nechcete, aby boli rozmazané (tzv. pohybová neostrosť), budete potrebovať čas 1/250 s a kratší (OS 23/3; OS 6/4). V prípade že pracujete s programovou automatikou, navoľte mód”, ktorý pracuje s najkratšími časmi (často je označovaný ako program “šport”.
· Rýchlosť objektu vzhľadom na fotoaparát (a tým aj potrebný čas expozície) sa dá znížiť tak, že pohyb objektívu zladíme s pohybom objektu.
· Doba potrebná na nerozmazané zachytenie pohybujúceho sa objektu môže byť dlhšia ak sa predmet pohybuje smerom v osi objektívu a nie kolmo naňho.
· Ak fotografujeme z pohybujúcich sa dopravných prostriedkov, mali by ste na elimináciu otrasov opäť používať čas maximálne 1/250. Z hľadiska potrebného času expozície je lepšie fotografovať objekty nachádzajúce sa vo väčšej vzdialenosti od cesty (trate) a mieriť objektívom po smere jazdy a nie kolmo na smer vášho pohybu. Moja skúsenosť je, že z vlaku alebo autobusu mi máloktorá snímka vyjde tak, ako som si predstavoval. Aj keď je záber ostrý, väčšinou je kompozične zlý. Napriek tomu sa mi už podarilo z dopravných prostriedkov získať niekoľko zaujímavých záberov takže, keď vidím interesantný motív, radšej stlačím spúšť (OS 23/2).
· Pri fotografovaní tmavého objektu na svetlom podklade (napríklad lyžiar na snehovej pláni) alebo naopak (napríklad tvár na tmavom pozadí) je potrebné buď stanoviť expozíciu bodovým meraním, alebo hodnotu získanú komplexným meraním (meraním priemerného množstva svetla z celej plochy záberu) skorigovať.
· Ak automatický fotoaparát neumožňuje korekciu a nemá automatické nastavenie citlivosti filmu (lacné kompakty), môžete automatiku “oklamať” tak, že pred urobením záberu nastavenie citlivosti filmu zmeníte. Pri želanom predĺžení expozície prepnete nastavenie citlivosti filmu na nižšiu hodnotu, pri skrátení na vyššiu hodnotu, ako má založený film. Po urobení záberu nezabudnite vrátiť nastavenie do správnej polohy!
· Korekcia predĺženia expozície je potrebná vtedy, keď sa v obraze nachádza nejaký zdroj svetla (napríklad slnko, svetelný odraz, protisvetlo, veľkú časť snímky zaberá jasná obloha a pod.). Správnu expozíciu je potrebné určiť meraním tej časti scény, v ktorom sa zdroj svetla nenachádza (OS 23/6).
· Korekcia skrátením expozície je potrebná, aj keď obraz orámujeme nejakou tmavou plochou (OS 23/7), alebo ak v protisvetle chcete zvýrazniť iba obrysy objektu, (v prípade programovej automatiky môžete použiť mód “silueta”.
· Ak fotoaparát zobrazuje expozíciu aj číselne, jej presnú hodnotu pre želaný objekt zistíte tak, že ho zaberiete na celú plochu obrazu a expozíciu odčítate zo stupnice.
· Ak má váš fotoaparát možnosť spomínaného bodového merania expozície a jej pamäte (uzamknutia), využívajte ju vždy pri nerovnomernom osvetlení scény.
· Ak vám na nejakom zábere veľmi záleží, nasnímajte ho pri viacerých hodnotách expozície (optimálnej a o stupeň vyššej a nižšej). Takéto snímanie záberu sa nazýva bracketing. Niektoré automatické fotoaparáty majú režim bracketingu zaradený v ponuke svojich automatických programov.
· Ak je aj pri najmenšej clone potrebný čas príliš dlhý, na urobenie nerozmazanej fotografie z ruky budete potrebovať statív (OS 2/4; OS 6/2; OS 23/4) alebo blesk (OS 23/1).
· Pri fotografovaní scény s bleskom myslite na to, že najmä malé blesky zabudované do aparátov majú dosah len niekoľko metrov.
· Dlhšie expozičné časy pri fotografovaní scén, súčasťou ktorých sú aj pohybujúce sa objekty môžu napomôcť zaujímavým fotografiám. Pohybujúce sa objekty sú na nich znásobené alebo čiastočne rozmazané, čo navodzuje dojem pohybu (OS 23/5; OS 13/4).

Ako už bolo uvedené, nielen zaostrenie objektívu, ale aj nastavené clonové číslo pri urobení záberu ovplyvňuje ostrosť snímaných objektov. Hodnota clony priamo úmerne ovplyvňuje interval ostrého zobrazenia na snímke, čiže hĺbku ostrosti. Pomocou určenia tohto intervalu, môže fotograf výsledný obraz významne ovplyvniť: Časti obrazu môže potlačiť, alebo naopak zvýrazniť. Pracovať presne s hĺbkou ostrosti je možné iba u fotoaparátov s výmennými objektívmi, u kompaktov je ovplyvnenie hĺbky ostrosti obmedzené.
· To, v akej vzdialenosti od objektívu sa predmety na snímke zobrazia ako ostré, zistíte za pomoci 2 stupníc zobrazených na objektíve (kompakty tieto stupnicu nemajú). Je to pohyblivá stupnica zaostrovania vyznačená v metroch a vedľa umiestnená nepohyblivá stupnica, na ktorej sú pri zrkadlovo rozmiestnených ryskách uvedené hodnoty clony. Interval ohraničený ryskami zodpovedajúcimi nastavenej clone, premietnutý na stupnicu zaostrovania určuje vzdialenosť objektov zobrazených ako ostrých. Hranice ostrého intervalu sa dajú spoľahlivo odčítať len na pevných objektívoch; na stupniciach zoomov nie je možné hodnotu hĺbky ostrosti presne určiť.
· Pri fotografovaní zrkadlovkou v hľadáčiku v normálnom režime vidíme obraz, ktorý prechádza objektívom pri maximálne otvorenej clone (t.j. minimálnej hodnote clonového čísla) a preto sa ostro zobrazí len absolútne okolie objektu, na ktorý ste zaostrili. Niektoré zrkadlovky majú však k dispozícií kontrolne tlačidlo, ktorým sa dá obraz v hľadáčiku zacloniť nastavenou clonou. V takomto prípade vidíte predmety s takou ostrosťou, ako sa zobrazia na snímke. Keďže prechádzajúce svetlo je clonou obmedzované, obraz v hľadáčiku je tmavší.
· Hĺbka ostrosti, čiže ostro zobrazený interval sa skracuje, čím je jeho stred umiestnený bližšie k rovine objektívu. Ak napríklad fotografujeme rad ľudí, ktorý sa ťahá v smere osi objektívu, pri clone 5,6 a zaostrením na desiateho človeka v rade, sa na obraze ako ostrí zobrazia aj dvaja ľudia pred ním a štyria za ním. Ak pri tej istej clone zaostríme na štvrtého človeka, ostro sa zobrazí len jeden človek stojaci pred ním a dvaja za ním. Interval hĺbky ostrosti sa v tomto prípade skráti.
· Ak fotografujete z ruky pohybujúce sa objekty alebo momentky a váš fotoaparát nemá autofokus, je lepšie ak pracujete s vyššími hodnotami clony (ak svetelné pomery dovoľujú, aby čas expozície bol dostatočne krátky). Pri vyššej hĺbke ostrosti totižto nepotrebujete mať zaostrenie také presné.
· Nízke hodnoty clony použite, ak si prajete, aby okolie fotografovaného objektu (pred ním a za ním) bolo zobrazené neostro (OS 24/4). Takýmto spôsobom môžete objekt zvýrazniť, alebo potlačiť príliš chaotické okolie. Na tieto snímky sú zvlášť vhodné dlhoohniskové objektívy (OS 24/1, 2) alebo makroobjektívy (OS 24/3; OS 7/4), ktoré majú veľmi malú hĺbku ostrosti.
· Veľkou hĺbkou ostrosti sa vyznačujú širokouhlé objektívy. Ak pracujete so širokáčom a máte nastavené vysoké clonové číslo, môžete dosiahnuť ostré zobrazenie objektov vo veľmi krátkej vzdialenosti od objektívu až po nekonečno (OS 24/5, 6; OS 12/3).
· Väčšina objektívov najlepšie pracuje (obraz zobrazuje ostro a s minimálnym skreslením) pri hodnotách clony, ktoré sa nachádzajú v strede ich clonového rozsahu. Z tohto dôvodu by ste mali voliť (v prípade, že to svetelné podmienky dovoľujú a nepotrebujete maximálnu hĺbku ostrosti) clonové čísla zo stredu stupnice (5,6; 8).
· Ak používate programovú automatiku, je dobré mať na pamäti, že program “krajina” pracuje najčastejšie s clonami 8 a 11, čiže vyššou hĺbkou ostrosti; program “silueta” meria clonu zo svetlejšej časti obrazu; výber “šport” znamená malé clony, tak aby sa dosiahol čas maximálne 1/250 s. Programy “makro” a “portrét” pracujú zväčša s clonami 5,6.

Okrem práce s fotoaparátom je pre získavanie zaujímavých snímok nevyhnutná aj “práca” s vlastným telom. Mám na mysli fyzický pohyb pri hľadaní vhodného zobrazenia námetu. Ak sa vám niečo zdá vhodné na zvečnenie, nestláčajte okamžite spúšť (neplatí pre momentky), ale skúste si predstaviť, ako bude skutočnosť, na ktorú sa pozeráte, vyzerať na fotografii. Pozrite do hľadáčika a porozmýšľajte, či sa vám do záberu vojde všetko čo chcete, či máte vhodné osvetlene, či pozadie nebude pôsobiť rušivo, aká je kompozícia obrazu… Mnohé zo spomínaných nedostatkov sa dajú odstrániť zmenou vášho stanoviska alebo postoja. Mnohokrát stačí malý úkrok vbok alebo prejdenie do podrepu na to, aby obrázok nabral na dynamike, vylúčili sa z neho nevhodné odrazy alebo tieň padol tým správnym smerom. Najmä pri fotografovaní statických obrazov, kedy máte možnosť hľadania vhodného uhla pohľadu, by ste túto možnosť mali využiť. Obzrieť si objekt z rôznych vzdialeností, obísť ho, pozrieť sa naňho z vyvýšeného stanoviska alebo naopak z podhľadu, prípadne cez rôzne objektívy. Ideálny pohľad nemusíte dopredu poznať, vy ho musíte nájsť. Práve osobitou polohou fotoaparátu alebo vašim stanoviskom môžete aj z nevýrazného obrazu vyťažiť jedinečnú fotografiu. To je tá poézia hľadania a nachádzania.
Pri fotografovaní momentiek nemáte čas stanovisko príliš meniť, o to je dôležitejšie, aby ste si ho vybrali správne dopredu. Ako som už spomínal, v takýchto prípadoch je veľmi dôležité predvídať, ako objekt zareaguje, ktorým smerom pôjde, kam sa otočí a samozrejme to, z ktorého miesta to vy najlepšie fotoaparátom zachytíte.